Ihrisková láska

#6#

Mlčala som. Mlčal aj Max. Ryan bol mimo. Dívala som sa do zeme. Pre svoju bezpečnosť.
,,Bolo ti to treba?" Spýtal sa ma Max skoro smutným tónom. Myslela som si, že bude nahnevaný ale vyzeral sklamane.
,,Ja som tam len sedela. To on išiel ku mne a vystrašil ma správaním. Hladala som pomoc." Hovorila som mu, snažila som sa to vysvetliť, ale keď sa na mňa pozrel, tak som stíchla.
,,Ryan si to ráno nebude pamätať. Ospravedlňujem sa za neho a beriem vinu na seba. Aj za tvoju nohu a aj za všetko ostatné." Dal si dolu mikinu s logom školy. Pod ňou mal tielko a podal mi ju, pretože som sa triasla od zimi. Vzala som si ju a v rýchlosti ju obliekla. Bola spotená, ale voňala po ňom. Samozrejme že mi bola veľká, ale aspoň teplá.
,,Ak pôjdeš podať trestné oznámenie, tak uveď moje a nie Ryanove meno."
,,Nepôjdem podať žiadne oznámenie a v žiadnom prípade nie na políciu." Povedala som mu a obzrela sa za seba v nádeji, že uvidím Iana. Nebol tam nikto.
,,Ty možno nie, ale čo tvoji rodičia?" Ako vedel o mojich rodičoch? Chcú mať všetko pod kontrolou a hlavne mňa.
,,Niečo už vymyslím ale vaše mená vynechám." To bolo to posledné čo som mu povedala, pretože potom došiel Ian na aute až na ihrisko a vzal ma domov. Najradšej by som ostala na ihrisku navždy, len aby som nemusela byť doma.