Ihrisková láska

#2#

,,To nemyslíte vážne?!" Povedala som profesorovi na hodine pobúrene. Sedela som úplne v predu len na tejto hodine. Mala som ju rada, tu sme mali byť kreatívny a nie nejaký bifloši a vždy pripravený na hodinu.
,,Ale myslím, Nika, vážne." Pozrel sa na mňa a potom späť na celú triedu. Predýchavala som to. Ostatní si z toho nič nerobili, ale ja áno.
,,Budete mať na to mesiac. Je apríl, takže mi to odovzdáte v máji, pred maturitou a prijímačkami. Ide tu hlavne o tie." Hovoril nám a prechádzal sa po triede. Každému z nás položil na stôl papier a na ňom jednu vetu. Nedokázala som sa na ňu pozrieť.
,,Má s témou okrem Niki, ešte niekto problém?" Spýtal sa a zabodol pohľadom do mňa.
,,Do termínu odovzdania práce vám odpadá tento predmet. Vidíme sa o mesiac." Povedal nám a ja som sa ako prvá vyparila z triedy. Mala som po nálade. Pred školou ma čakal Ian.
,,Aká je téma?" Hneď sa ma spýtal, pretože posledné dva týždne o inom nepočúval.
,,Hrozná. Nič horšie nemohli dať." Hovorila som nahnevane a on do mňa šťuchol.
,,Tak aká?" Pozrela som sa na neho.
,,Svet v pohybe očami umelca." Povedala som otrávene.
,,Veď ty umelkyňa si." Drgol do mňa. Za taký kompliment by som sa usmiala ale nie dnes.
,,Som toho istého názoru ale tu ma nič nenapadá. Nezvládnem to." Kapitulovala som a vošla do jedálne.
,,Niečo vymyslíme a ja ti pomôžem. Nechaj to na náhodu."
Ian chodil na športovú školu, ktorá sa nachádzala hneď pod mojou. Stretli sme sa na obede a od vtedy je to môj najlepší a v podstate aj jediný kamarát, ktorému môžem veriť.