Večer som išla von do mesta. Rozhodla som sa nájsť miesto kde sa budem inšpirovať a vďaka čomu sa dostanem na univerzitu. Mala som džínsy a tielko. V batohu skicár a na ušiach slúchadlá. Nemala som žiadne nápady. Pomaly sa stmievalo a mne bolo do plaču. Zastavila som sa pred parkom a uvažovala. Chodili tam matky s deťmi. Tie deti som mohla fotiť pri ich hrách a to bol pohyb. Vošla som dnu. Na preliezačkách žiadne deti, posledné matky už odchádzali domov. Sadla som si na preliezačku a vytiahla mobil. Ian je niekde v tomto parku, ale neviem kde presne. Iba to zvonilo. Isto stále hrá.
,,Čo tu robí taká kráska sama?" Počula som zo zadu a keď som sa otočila, tak som sa zľakla. Stál tam nejaký chalan, zrejme bol zhúlený, pretože mal krvou podliate oči.
,,Čakám na priateľa." Povedala som mu normálnym hlasom a on sa približoval. Nebolo mi všetko jedno. Bola som v slabo osvetlenom parku skoro sama. Bála som sa ho.
,,Počkám s tebou." Postavil sa vedľa mňa a rukou mi prechádzal po stehne. Posúvala som sa ďalej od neho, ale on ma chytil za členok a hrozne sa na mňa usmieval. Bol nie len zhúlený ale aj opitý.
,,Pusti ma!" Zvrieskla som ale jemu to bolo jedno. Od niekiaľ sa mi zdal povedomý, ale nevedela som kde som ho už videla.
,,Ale no, veď si len trochu užijeme." Povedal mi a ja som ho druhou nohou kopla. Pustil mi nohu a zatackal sa. Zoskočila som z preliezačky a pozrela sa na neho. Staval sa na nohy a díval sa na mňa. Odpľul si na zem a vyceril na mňa zuby. Fuj. Rozbehla som sa preč, ale nevedela som kadiaľ bežať. Išla som tam kde som počula nejaký hluk. Dobehol ma a snažil sa potknúť.
,,Daj mi pokoj! Je tu niekto!!" Kričala som a snažila sa zachrániť. Videla som ihrisko a asi desať svetiel. Bol tam nejaký pohyb ale nevládala som už kričať a ani bežať. Spomalovala som a keď som videla skoro prázdne ihrisko, tak som zastala. Sotil ma na zem a surovo som pocítila betón. Škrabla som si líce a vyrazilo mi dych. Sadol si na mňa obročmo a chytil mi zo zadu ruky. Nedokázala som sa brániť. Počula som nejaký smiech a tak som sa nadýchla a nadvyhla hlavu.
,,Pomôžte mi niekto!" Začala som plakať, za čo som schytala päsťou do hlavy. Bol to môj koniec.
YOU ARE READING
Ihrisková láska
Teen FictionOn hrá na ihrisku basketbal a ona sedí na tribúne so skicárom, slúchadlami na ušiach a fotoaparátom. Ona má doma rodičov, ktorý ju púšťajú na krátko a on nemá žiadnych. Ona má naplánovanú budúcnosť a on žiadnu nemá. Ona nemá nič a on má všetko.