Bála som sa o neho. Nie preto, že by sa mu niečo stalo, ale preto, že by mal z toho problémy v tíme.
,,Nechaj to tak Nika. Skoro ťa zabil." Povedal tichým ale za to nahnevaným tónom.
,,Zabil?! No to isto." Povedal Max a ja som sa na neho škaredo pozrela. Vôbec nevyzeral na to, že by mu to bolo ľúto.
,,Ešte raz ho uvidím zhúleného, tak bude nahlásený." Povedal jeden chalan, zrejme Erik. Všetci boli proti Maxovi a pritom to spôsobil jeho brat. Bolo mi ho ľúto.
,,Postarám sa o to. Pôjde na odvykačku." Povedal ale na mňa sa ani nepozrel. Zrejme nechcel aby o ich problémoch vedel niekto cudzí. Vzdychla som si. Chcela som ísť bližšie k nemu, nebyť mojej nohy. Podlomila sa mi a ja som skoro skončila na zemi. Chytil ma Erik a držal pri sebe.
,,Ak jej niečo bude, tak si ma neželaj." Povedal Ian Rayenovi, lenže ten nevnímal. Bol mimo. Zazvonil mi mobil.
,,Ian, volajú mi." Povedala som v panike.
,,Koľko?" Spýtal sa ma.
,,Dvadsať minút." Volali mi rodičia. Robili to vždy, keď som bola vonku. Mala som takých dvadsať minút od ich telefonátu na presun domov. Bolo im jedno kde som bola ale musela som byť doma na čas. Teraz som to nestíhala.
,,Ideme po auto. Ty tu zatiaľ ostaň." Povedal Ian a nechal ma tam samú s Maxom a Ryanom.
YOU ARE READING
Ihrisková láska
Teen FictionOn hrá na ihrisku basketbal a ona sedí na tribúne so skicárom, slúchadlami na ušiach a fotoaparátom. Ona má doma rodičov, ktorý ju púšťajú na krátko a on nemá žiadnych. Ona má naplánovanú budúcnosť a on žiadnu nemá. Ona nemá nič a on má všetko.
