Why Don't You Cry

4

Otvorím očí, ale v momente ich prudko zavriem. Slnko mi páli oči, pohnem pravou rukou. Nahmatám niečo studené a vlhké. Odtrhnem ruku a sadnem si. Pretriem si dlaňami oči a pozriem navôkol. Neviem čo si mám o tom myslieť ale slovo "chaos" to vystihuje výborne. Sedela som na chladnej tráve s rannou rosou, aspoň že tú bundu som si zobrala. Mohlo byť aspoň 10 stupňov nad nulou. Vedľa mňa na sebe ležali Minho a Dakota. Oh, mala by som ich zobudiť. Ako som sa ku nim nahla počula som prasknutie vetvičiek priamo za mnou. Otočila som sa bez váhania. Stál za mnou Nathan.

,,Bože! Ako som sa zľakla!" zjapla som. ,,Čoho si sa zľakla?" Spýtal sa a hodil svoj drzánsky úsmev. Bola som na neho naštvaná že aspoň neupozornil že ide ale nemohla som, uškrnula som sa. Premeral si ma svojimi zelenými očami naklonil hlavu do strany a spýtal sa : ,,Nechceš odprevadiť na intrák?" Hryzol si do pery. Hmmm, ,,No dobre." Zasa som neodolala. Otočil sa na päte a pokračoval vpred. Následovala som ho.

,,Tak prvý deň v škole hej?" Spýtal sa s miernou nechuťou v hlase a zvraštil tvár. ,,Hej." Prikývla som a pozrela dolu na nohy. Chvíľu bolo trápne ticho. Nevedela som čo povedať. Musím uznať, znervózňoval ma. ,,Kolkatáčka vlastne si?" Spýtal sa znovu. ,,Druháčka, ty?" ,,Tretiak ale prepadol som." Uchechtol sa. ,,Prečo? " Zdvihla som obočie. ,,Nechcelo sa mi učiť a som aj trochu drzý ale čo už." Zastal a hodil svoj zvedavý pohľad. ,,Prečo stojíme?" Nechápala som našu "zastávku" keďže sme boli v polke cesty. ,,Ukážem ti niečo. " Chytil ma za ruku, možno pevnejšie než chcel. Sčervenala som sa. Sakra to je trápne. Strhol ma so sebou a začal utekať. Viac menej ma vliekol za sebou. Pustila som mu ruku a pridala som sa k nemu. Asi po piatich minútach sme došli k obrovskému zrazu, ale nie hociakému. Stačil by krok a už by som letela dolu. Nabehol mi mráz po chrbte. Ten útes som už niekde videla. Dve týčiace sa pohoria po stranách a rieka uprsotred. Fúkol príjemný hrejivý vánok. Zamračila som sa, však ne február.

,,No nie je tu úžasne?" Povedal s úžasom v očiach. Pozrela som sa na neho ale on len neveriacky pozeral na výhľad pred nami. Pozerala som sa na neho či to myslí vážne. Nevyzeral by na to že zbožňuje prírodu. S rukami vo vreckách bundy sa na mňa zahľadel. Úsmev mu zmizol z tváre. Sadla som si na menšiu skalku ktorá vytŕčala pomedzi vysokú trávu. Stále som sa pozerala na jeho tvár snažiac zachytiť každý detail.

Jeho huňaté kučeravé vlasy mu padali do tváre, zelené oči mi prebodávali tie moje. Asi desať minút sme bez pohybu udržiavali očný kontakt. Vlastne sme hrali hru kto vydrží dlhšie. Nad tým som sa pousmiala, vlastne trošku hlasnejšie smiať. Nathan uhol pohľadom na topánky a znovu pozrel na mňa a naklonil hlavu. „Prečo si vlastne prestúpila? Vyspala si sa s učiteľom?" pri poslednej otázke zdvihol obočie. ,,Nie! Počkať čo? Čo si o mne myslíš?" Zamrzol mi pohľad, nevedela som či to myslí vážne alebo nie. Mykol hlavou a zahľadel sa previnilo. ,,Neviem, väčšinou preto sa prestupuje, teda aspoň myslím. Možno preto lebo..no vieš máš, " rukami začal naznačovať prsia. „To nemyslíš vážne." Neviem čo to do neho vošlo, ale neskutočne som bola vytočená. Postavila som sa a oprášila rifle a rýchlim krokom som odišla. ,,Hej! Počkaj! Ja som to tak nemyslel, niekedy poviem niečo skorej ako si to stihnem premyslieť!" Kričal za mnou. Otočila som sa, „Možno by si mal premýšľať častejšie!"

Pozrela som na mobil. 7:30 a.m. sakra! Nemôžem meškať prvý deň. Vyšla som po schodoch a namierila si to na našu izbu. Po otvorení dverí mi do nosu vrazil nepríjemný zápach. Chytila som si nos a prezrela si izbu. Dakota ležala polonahá na posteli a okolo nej aj na nej boli zvratky a Kristen ležala hlavou dolu ale našťastie žiadne zvratky.

Nepremýšľala som ani chvíľu, zobrala som si kozmetickú taštičku a pobrala som sa do kúpeľne. Pri pohľade na seba sa nečudujem že bol Nathan na mňa taký. Aj keď nechápem čo to do neho vošlo. Bol iný, chápem prečo je Dakota na neho taká zlá. Zobrala som odličovací tampón a zotrela všetko to svinstvo z tváre, opláchla som si tvár a naniesla trochu make-upu. Vybrala som linku a urobila dve rovné čiary, ako vždy každá iná ale nemala som čas sa s tým piplať, a nakoniec som naniesla trochu špirály. Pozrela som na čas 7:50. Rýchlo som všetko nahádzala do kozmetickej tašky a utekala som na izbu. Všetko v pôvodnom stave bez pohnutia, tie asi dnes nepôjdu do školy. Zobrala som tašku, hodila do nej dve perá jeden zošit a peňaženku. Otočila som sa na päte a štartovala do školy.