Hunters

Hádka

Cítila som ako sa začínam triasť. Všetkých 13 démonov sa pozrelo na mňa a bolo mi nepríjemné pozerať ss do ich krvavých očí.
" predstúp " zahučal jeden z nich a ja som sa postavila do stredu kruhu. " Sestra vlčica a chlapec sú tu. Čo ponúkaš výmenou na nich? " povedal a zlovestne sa na mňa zadíval. " Za nich? Čo chcete?" zamračila som sa. " Ponúkneš nám dušu " povedali jednohlasne. Z hlboka som sa nadýchla " Dobre teda, dám vám čo ste si zapýtali. A teraz mi ich ukážte! " zavrčala som . zrazu si dvaja z nich dali dolu čierne kapucne a odhalili svoje tváre. Stratila som reč, stála tam Kiba a na tvári mala rozmazaný make-up a Dylan ktorý mal pod okom modrinu podliatu krvou.
" Dobre teda. Dušu dones zajtra " zahuhňali a zmizli.

⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪
Osameli sme a ja som nevedela čo povedať. jednoducho som rám stála a čumela na nich. " Myslím že by sme si mali pohovoriť. " začula som Kibin tichý hlások. " Ale nie
tu " chytila ma za ruku a viedla preč.Dylan sa na nás len bezmocne pozeral.
⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪
" Čakám vysvetlenie " zavrčala som na otca keď sme vtrhli do kuchyne. " Uhm uhmmm aké? " povedal otec a vzdychol. " Prečo démon nazval Kibu mojou sestrou? Je to naozaj moja sestra? Čo ste mi s mamou tajili? " vykríkla som. " Lei, vieš keď si bola malá s mamou sme sa rozhodli že chceme ešte jedno bábo a tak sa nám narodila Kiba. Mali ste sa veľmi radi no potom sme zistili že Kiba je spolovice démon. báli sme sa o teba a tak sme ju museli dať preč.Nečakali by sme že prežije a celé roky sme žili v domnienke že je mŕtva. Jednoducho sme sa o teba báli no toto rozhodnutie sme si potom s mamou dlho vyčítali " povedal a nastalo dlhé ticho. Úplne som stratila reč. Vo vnútri má spaľovať hnev a odpor k vlastným rodičom. " Ako ste mi to mohli urobiť? tajiť mi celý život že mám sestru? " povededala som s nenávisťou v očiach. " Bola... " snažil sa má upokojiť otec no ja som ho nepustila k slovu." Nebezpečná? Ako ste to mohli vedieť? Vôbec ste ju nepoznali. " Ani ty ju nepoznáš! " oponoval mi otec.*Tak a to by stačilo, ja padám! * pomyslela som si zvrtla som sa na odchod a zabudla za sebou dvere. Po chvíli trucovania mi zazvonil mobil a ozval sa Dylanov plachý hlas: " Ehm A-hoj nešla by si so mnou dnes von? " opýtal sa má a ja som stratila reč.

Omg!!! po dĺĺĺĺĺĺĺhej dobe j e tu ďalšia časť aj keď je celkom na hodno.... aspoň sa teraz rozbehnem a zajtra bude možno ďalšia. Papá
- Kaťa