Hunters

Bozk

Pomaly som prikráčala k nej a obzrela si ju. Oči mala vypleštené a keď ju Dylan začal priväzovať zapišťala: " Whiteheardová ak sa má čo i len dotkneš zavolám otca!" Usmiala som sa a rukou som jej prešla po krku. " Myslím že po dnešnej noci už nezavoláš nikdy nikoho" Premenila som sa do vlčej podobe a prikráčala k nej. Ona na mňa vystrašene vypleštila oči." Vždy si bola divná,Whiteheardová! " vykríkla keď som jej vyskočila na kolená. Do nosa mi udrela vôňa jej hnusné parfému. Prižmúrila som oči a zahryzla som.sa do jej hladkého krku a Charlotte vykríkla. Jej krik bol tak prenikavý,myslela som si že mi prasknú ušné bubienky. Ale nakoniec ustal. Zoskočila som na zem a pozorovala jej nehybné telo.
Pozrela som na Dylana. ten v rukách držal niečo čo sa tvarom podobalo na diamant ale bolo to sivé a veľké asi ako dlaň.Z oblohy sa k nám začalo vznášať malé modré svetielka. Vznášal sa okolo nás v úhľadnom kruhu a naberali na rýchlosti. Všimla som si aj drobné červené svetielko ktoré sa potulovalo okolo Charlottinho tela. * Jej duša * pomyslela som si. Modré svetielka začali intenzívnejšie žiariť a zomkli sa okolo toho červeného a pohltili ho. Tmu preto ostré bledé svetlo a celý roj svetielok vletel do diamantu. " To je všetko? " opýtala dom sa keď som sa opäť premenila. " Áno,teraz im ho musíš zaniesť " vzdychol Dylan " ale máš čas do zajtra takže by sme sa mohli poprechádzať? " opýtal sa.
Usmiala som sa a chytila som ho za ruku.Pokojne sme sa prechádzali a diamant mu žiaril vo vreckách.Sadli sme si na nízky múrik a len ticho sedeli. Vtom mi Dylan začal niečo strkať popod nos. Bola to mliečna čokoláda. " Dáš si? " opýtal sa placho " Uhm ďakujem " povedal som a kúsok som si odlomila. Bola dobrá a chutne sa rozplývala na jazyku. Cmúľala som si čokoládku keď som niečo zacítila na líci. Dylanov letmý bozk. Keby všade nebola taká tma videl by že sa pýrim. Vtom mi zapípal mobil.

Neznáme číslo: Príď domov!
Lei: Kto je tam?
Neznáme číslo: Príď domov máš VEĽKÝ problém!!!
Lei: Dobre, kto je tam?
Neznáme číslo: Kiba
⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪

Ospravedlnila som sa Dylanovi a utekala domov. Na našom dome svietilo jedno jediné svetielko.Vošla som do domu a privítalo ma množstvo nahnevaných tvárí. Môj otec, majiteľ múzea Jozef Rawint, vodca Drawen Dark, Julia Blakerová,Marie Swiftkill, James Swiftkill, dvojičky Peter a Sanjay Glowerovci a úplne v rohu tichá Kiba. Každý z nich bol vysoko postavený vlkodlak z nášho klanu. Preglhla som.
" Urobila som niečo? " opýtala som sa potichu. " To si píš! " vyškriekla Julia
" videli sme žiaru si démon! " môj otec sa na ňu nevraživo pozrel " Pokoj Julia. " Drawen si dal ruky v bok " Lei, vieš že je podľa našich pravidiel nezákonné zabiť démona bez svorky je to... "
" Prvý zákon temna " vzdychla som
" Určite sa spojila s démonmi je to démon aj jej sestra je démon sú čierna rodina musíme ich vyhnať!" začala škriekať Julia a mávala okolo seba rukami. "Julia" rázne povedal Drawen " každý vlkodlak ktorý sa opováži prehovoriť s Lei bude potrestaný a Lei zakazujem ti na podobu 1 mesiac premieňať sa na vlkolaka. " povedal a všetci naraz vyšli von. * rozsudok je vynesený * pomyslela som si a vybehla som do izby, Kiba za mnou.Ľahla som si na posteľ a privrela oči. Kiba si ľahla vedľa mňa a obe sme mlčali. " A ty sa so mnou priatelíš? " opýtala sa ma. Prikývla som. " Sme sestri ja sa s tebou budem rozprávať vždy nijaký zákaz ma nezastavý " povedala a sa som sa na ňu letmo usmiala. Ona sa usmiala tiež a objali sme sa.

Konečne ďalšia časť Hunters zlatúšikovia. Takže Lei je potrestaná a dostane zákaz premieňať sa na vlkolaka. Čo myslíte poruší ho Lei? Ako sa teraz stretne s démonmi aby im odovzdala dušu? Vydrží Leine a Kibine sesterské puto? Dúfam že sa vám táto časť páčila. Ak áno ohodnoťte ju 🌟 alebo komentárom, veľmi by ste ma potešili. Tak ja sa s vami rozlúčim. Páá

-Kaťa