Hunters

Požiar

" Myslím že by som mala už ísť " povedala Kiba a otvorila okno. Prikývla som a ona sa premenila. Ako vlkolak bola krásna.Mala azúrovo modré oči a striebornú srsť s tmavým pásom na chrbte.Usmiala som sa na ňu. Ona na mňa žmurkla a vyskočila z okna. Sadla som si na posteľ a premýšľala o zajtrajšku. Ako odovzdám démonom dušu a čo sa stane ak im ju neprinesiem včas? Nechcela som nad tým premýšľať a tak som sa prevádzka na chrbát a zapla mobil.Na messengeri mi svietili nové správy.

Mary: Ahoj Lei nevyšli by sme si zajtra? Ja ty Toby a Dylan?

Lei: Porozmýšľam :)

Chudák Mary tak dlho som s ňou nebola... Vlastne odvtedy čo začali prázdniny, nemá ani poňatia do akých problémov som sa dostala. Keby som jej tak mohla všetko povedať. Žiaľ nemôžem.
⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫
Dylan: Zdravím vlčica :P ako to dopadlo doma? Máš problémy :(

Lei: Prišli na to že som sa stretla s démonmi. Mám zákaz sa premieňať :((

Dylan: gdkfhdj

Lei: Dylan robíš si srandu :/ nemám náladu.

Dylan:

Lei: Dylan???
⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫
Mala som zlé tušenie. Čo ak sa mu niečo stalo? Čo ak je zranený? Prečo neodpisuje? * No tak Lei, nebuď paranoidná, * pomyslela som si * len sa tam pôjdem mrknúť*
Navliekla som na seba mikinu a prešuchtala sa dole. Otcovi by sa asi nepáčilo že sa túlam vonku po takejto udalosti. No teraz sedel v obývačke a sledoval televíziu.Prešmikla som sa von a zabuchla za sebou dvere. Dylan býva odo mňa len pár ulíc a tak som sa k nemu mohla rýchlo dostať.Jeho rodička má nemuseli zaújmať, boli na akomsi charitatívnom plese v meste.
Keď som sa blížila k ich domu zaplavilo ma teplo a obklopil dym. Zakašlala som a pozrela sa smerom k ich pozemku , ich dom horel. Oranžové plamene dychtivo hltali chladný vzduch a vyšľahovali iskry do nočnej oblohy. Svetlo ohňa sa nepokojne myhalo po záhrade pokrytej ošklbanou trávou a odkrývalo siluety ľudí, ktorý tam stáli. Vlastne iba nestáli,pokrykovali,behali a telefonovali. Vystrašene som po dave prebehla očami.Nikde som však nevidela Dylana. Obehla som skupinku ľudí a zamierila som za dom. * Možno tam bude * pomyslela som si. Bol naozaj tam! Ležal na tráve a nad ním sa skláňali sa nad ním 3 hrôzostrašné postavy. Vyzeralo to ako by si niečo šepkali. Zrazu jeden z démonov pootičil hlavu a zbadal ma. Jeho oči začali intenzívnejšie žiariť. Niečo zašomral a vystrel kostnatý pazúr k Dylanovi. Premkol ma strach. Démon pazúr pritlačil Dylanovi na brucho a pokračoval takmer až ku krku.Dylan zastonal a oni sa dali na odchod.Nazúrila som sa, neviem čo to do mňa vošlo. Rozbehla som sa za nimi, chcela som sa premeniť ale oni zmizli.Pribehla som k Dylanovi.Krvácal ale nebol smrteľne zranený. " Môžeš sa postaviť? " opýtala som sa ho "myslím že áno" povedal a pomaly sa postavil. " A kde teraz pôjdeš? " opýtala som sa ho keď som pozrela na horiaci dom ktorý sa pomaly premieňal na prach. " Neviem, moji rodičia sa vrátia až o týždeň a tu v Toronte nemám žiadnych príbuzných " vzdychol. Chvíľu som premýšľala a potom ma napadol asi ten najhlúpejší nápad.
" Poď bývať k nám! " vykríkla som. " A tvojmu otcovi to vadiť nebude?" opýtal sa má s nedôverou v hlase. " Nieee, nepoviem mu to. A teraz poď kým tu nezačnč snoriť poliši " usmiala som sa a spolu s Dylanom sme utekali domov. * Neviem či je dobrý nápad ísť prednými dvermi. " pomyslela som si a cez škáru som nakukla do domu. Otec zaspal v obývačke pred televízorom. Vydýchla som si. Chytila som Dylana za ruku a spolu sme pokračovali na poschodie do našej izby. * Bude to v pohode, bude to v pohode * opakovala som si v hlave. Dylan a ja sme ležali vedľa seba v posteli. Bol taký roztomilý keď spal.Chvíľu som si ho prezerala a potom mi oči zablúdili k jeho krku. Mal na na ňom tetovanie. Nebolo nijaké veľké bola to len malá lebka s vlčími ušami. Pred tým ako som zavrela oči som sa pozrela na budík 03:15. No paráda.

Ráno som sa zobudila veľmi skoro. Nemohla som spať.Jednak pre to že som stále rozmýšľala nad démonmi. Prečo vlastne napadli Dylana a nie mňa? Vedel on niečo viac? A tiež preto že som mala zajtra narodeniny,sedemnáste. Prezliekla som sa do kraťasov,tielka a vlasy si zapla do konského chvosta. Potichu som zišla do kuchyne a z chladničky vytiahla mlieko a vločky.Všetko som vyložila na stôl keď som si všimla že pri stole je aj môj otec. " Dobré ráno " povedal keď som začala jesť vločky a v rukách zvieral nejakú obálku. Pozrel sa na mňa a podal mi ju . Keď som uvidela od koho je takmer som vypľula všetky vločky bol od...

Konečne ďalšia časť Hunters. Tentoraz trošku akčnejšia a napínavejšia. Čo myslíte od koho dostala Lei list?
Dúfam že sa uvidíme pri ďalšej časti.
Páá.

- Kaťa