Hunters

Krv a čokoláda

Po minúte ticha som sa konečne zmohla na odpoveď." Myslím že áno " povedala som a bleskurýchle som to zložila. * Veď nemám čo stratiť * pomyslela som si * aj tak vie že som vlkolak * Vstala som z postele a začala som sa prebrabávať skriňou.
⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪⚪
" Tak tu si! " zakričala som na Dylan opretého o stenu nášho domu. vôbec nevyzeral že by sme sa chystali niekam do mesta. Mal na sebe jednoduché tričko rifle a tenisky. " jasné " povedal potichu a sme sa spolu vydali úzkou blatistou cestou." Si vlkodlak?" prerušila som dlhé trápne ticho." Uhm no a komu plánuješ zobrať tú dušu? " odpovedal mi a trochu sa zapýril. " Neviem asi počkám," zaskučala som. "Ja,mohol by som ti pomôcť mám totiž také skúsenosti," zaškeril sa. Pred nami s začal črtať les a pomaly sme doň vstupovali." Ako to myslíš že máš skúsenosti?" začudovala som sa.
" Hmm no tak ja by som mal nápad komu môžeme pripraviť o život " povedal.*Nechápem prečo stále zachovára. Lezie mi to na nervy *
"Tak daj" zamumlala som a posadila som sa na zvalený peň.
" Myslím Charlotte " zaškeril sa na mňa a z batoha vytiahol mliečnu čokoládu." Áno mohlo by byť ale kde ju nájdeme? "povedala som s miernou nedôverou v hlase." No, náhodou som ju dnes pozval do lesa na rande" povedal a žmurkol na mňa.Zatvárila som sa trochu nechápavo no vtom som začula kroky. " Choď! " zasyčal a ja som sa rýchlo pričupila v húštine. "Ahój Dylan,zlatko" povedala Charlotte a zavesila sa mu okolo krku.Zaškerila som sa keď som si všimla ako prekrútil očami.
" Myslím že ty už nepôjdeš nikam " povedal tvrdo a lanom jej zaviazal ruky." Už môžeš Lei " povedal a sotil ju na zem. " Musíš s ňou skoncovať vo vlčej podobe inak jej dušu neukradneš " povedal a nechal má nech sa premením.
Bolo to tak vzrušujúce.

Som lenivé prasco.Tu máte ďalšiu krátku a nudnú časť.Dúfam že sa vám aspoň trochu páčila. T^T
-Kaťa