Vtedy som mala ten pocit (het-dokončené)

6. kapitola

Dívala sa na tú stranu zo zápisníka. Prstom prešla po papieri. Napohľad vyzerala obyčajne, no ona už vedela, čo všetko sa v nej skrýva.

Spomínala na to príjemné popoludnie, ktoré strávila s Tomom. Len sa tak spolu zhovárali a bavili, nič vážne, nič príliš vyhrotené. Po dlhom čase jej bolo dobre, no stále kdesi hlboko v nej znel akýsi varovný hlas. Nepochybne spojený s prechádzajúcimi skúsenosťami.

Odložila pergamen. Nemala by sa na Toma viazať. A hlavne nie teraz. K týmto myšlienkam ju inšpiroval tichý plač, prichádzajúci z najbližšej postele. Bola to Molly.

Myrtla nevedela celkom presne o čo ide, no tušila, že náhly pokles jej nálady nepochybne súvisí s tým chlapcom z plesu. Myrtla o tom už vedela svoje, nebolo nutné jej vôbec nič hovoriť.

Molly zrejme ani nestála o to, aby práve ona do toho strkala nos, už jej párkrát dala najavo, aby sa nemiešala do jej vecí, pre ňu to však nebolo dostatočné varovanie.

Takéto veci sa nestávajú im, ale dievčatám ako sme my...

Pomyslela si.

A možno práve preto prekonala svoju hrdosť, zhasla prútik, aby náhodou niekoho neprebudila príliš ostrým svetlom a pomaly odhrnula záclonu.

„Si v poriadku?"

Ticho. Už to takmer chcela vzdať, keď začula šuchot.

„Nie..." ozvalo sa z druhej strany.

Myrtla sa posadila.

„Rozišiel sa so mnou..." zaznelo o niečo tichšie, než predchádzajúca odpoveď.

„To ma veľmi mrzí..."

Nebola si istá, čo presne by mala povedať v takejto chvíli, chcela sa o to aspoň pokúsiť.

„To nemusí, je to idiot..." zamumlala Molly ospravedlňujúco. „Nemala by som kvôli nemu plakať, ja viem, že nie, ale..."

„Možno áno, napokon to zo seba dostaneš a bude ti lepšie..." skonštatovala Myrtla, keďže už párkrát mala možnosť si to vyskúšať na vlastnej koži, naposledy kvôli Tomovi a Molly bola zrejme v štádiu, keď jej to pomohlo dosť výrazne, lebo napokon sa dokázala upokojiť.

Dokonca prešla na jej posteľ, tak ako vtedy, keď spolu občas viedli podnetné nočné debaty.

„Ja... chcela by som sa ťa spýtať... dnes som vlastne... videla teba a Toma... vy ste si ma nevšimli, ale viem, že ste sa odniekiaľ vrátili spolu..."

Myrtla cítila, ako jej srdce vynechalo pár úderov.

„Kam ste to spolu šli?" zaujímala sa Molly možno až príliš dychtivo.

„Nikam. On ma nachytal pri túlaní sa po chodbách, to vieš, je prefekt, snaží sa..." opakovala Myrtla svoju zvyčajnú výhovorku a cítila sa tak trochu previnilo, že to tentoraz zapiera ona, no priznať to, by spôsobilo len neprítomnosti. Nemohla si byť istá tým, či by to Molly v príhodnej chvíli nepoužila proti nej.

„Nuž nevyzeralo to tak, aspoň nie z môjho pohľadu..."

„A ako to vyzeralo?" opýtala sa takmer útočne, čo vzápätí aj oľutovala, lebo Molly sa na istý čas odmlčala a ona ju potrebovala zbaviť týchto podozrení.

„Neviem, akosi inak..."

„To sa ti len zdalo, hovoril mi, že sa nemám túlať po chodbách, a tak... nič viac za tým nebolo, to mi môžeš veriť... Snáď si nemyslíš, že niekto zo Slizolinu... by... to je predsa smiešne... neurobil by to ani niekto z nižšieho ročníka a už vôbec nie on..."