Vtedy som mala ten pocit (het-dokončené)

14. kapitola

Slughorn bol počas toho týždňa práve tou osobou, ktorá jej pripravila pomerne nemilé prekvapenie.

Odkázali jej, aby sa zastavila v jeho kabinete, no keď tam prišla, bol tam aj Tom. Akoby to snáď bolo naplánované, že všade musí naraziť naňho. Nemala z toho veľkú radosť, aj keď počas tých posledných dvoch týždňov sa nič nestalo, neprišiel žiadny útok a ona s Tomom nehovorila osamote, pretože ju od tej nešťastnej udalosti s príveskom viac nikam nezavolal z čoho usúdila, že ten posledný výbuch bol len prechodnou záležitosťou a zrejme si už na svoju novú známosť zvykol.

Obzvlášť preto nebola nadšená tým, že by teraz s ním mala byť v jednej miestnosti. Pretože sa obávala, že ho opäť niečím nechtiac vyprovokuje.

Slughorn, ktorý si však jej váhanie vysvetlil inak, jej len pokynul: „Len si pokojne sadnite, slečna Warrenová..." A tváril sa až priveľmi dychtivo, čo by za iných okolností uvítala, no práve teraz bolo sedenie v blízkosti Toma niečím, čomu by sa rada vyhla, lebo jej ešte ani zďaleka nebol ľahostajný, čo dokazovali všetky tie noci, keď nad ňou jej emócie opäť získavali prevahu.

Nemala však inú možnosť než poslúchnuť, sadla si opatrne na kraj, pričom pocítila ako sa jej ten prívesok pohol na krku. Nevzdala sa ho a on to ani len nechcel, preto sa viac nepokúšala urobiť niečo, čo by ju nepochybne dohnalo k slzám. No držala sa len na okraji a dávala si pozor, aby sa Toma ani len nedotkla.

„Tom, Myrtla, zavolal som vás sem, kvôli tomu projektu, o ktorom sme už predtým hovorili... Predpokladám, že v istej kategórii by ste mohli uspieť práve vy dvaja, ak by ste pracovali ako tím, čo by vám samozrejme mohlo zabezpečiť kredity a cenu o zásluhy a rozvoj školy, ak by ste v tejto medziškolskej súťaži uspeli... Verím tomu, že ak z vás tento rok urobím tím, máme omnoho väčšiu šancu uspieť, než kedykoľvek predtým... "

Za iných okolností by bola Myrtla podobnou príležitosťou nadšená, kredity navyše potrebovala, obzvlášť kvôli slabej známke z obrany, vážne uvažovala nad tým, že sa z toho nejakým spôsobom vyvlečie, Tom ju však predbehol, pričom Myrtla sa už pripravovala na to ako sa jej elegantne a nie príliš jemne zbaví, ale Riddle povedal len: „V poriadku, pán profesor, ak si skutočne myslíte, že naša spolupráca bude pre tento projekt prínosná, súhlasím..."

Súhlasí?

Takmer ju to zdvihlo zo stoličky a ledva zo seba dokázala dostať: „Pán profesor, ja len..."

„Ničoho sa neobávajte, Tom už na podobných projektoch pracoval, postará sa o vás..." ubezpečoval ju Slughorn spokojne. Na isté veci mal vskutku dobrý nos, preto Myrtla nepochybovala, že aj tentoraz ho ženie dopredu jedno z tých jeho dobrých tušení a nebude vôbec jednoduché tomu uniknúť bez toho, aby nedospel do stavu podráždenosti.

„Však mám pravdu, Tom?" oslovil svojho obľúbeného študenta.

„Samozrejme, pán profesor... Na mňa sa môžete spoľahnúť..."

„Výborne, teraz prejdime k podrobnostiam..."

Detailne im vysvetlil o čo presne pôjde, no Myrtla takmer nebola schopná ho poriadne počúvať. Okrem tých pár vecí, ktoré si stihla zapamätať a momentálne to v nej budilo dosť veľké obavy. Budú sa stretávať v knižnici. Kvôli teoretickej príprave a potom aj neskôr v jednej prázdnej triede so Slughornom, kvôli praktickému prevedeniu. A keďže tá súťaž je dosť verejne známa a dosť prestížna o tom, že sú reprezentantmi za Rokfort, bude vedieť celá škola. Čo si akosi nedokázala tak celkom predstaviť a momentálne ju to dosť desilo. No nedokázala ani priamo odmietnuť, pokiaľ Tom povedal áno, ona v sebe nenašla dosť odvahy, aby tomu vzdorovala. A podľa toho, ako o tom Slughorn nadšene hovoril, bolo viac než isté, že by ho tým dosť sklamala, keby sa práve teraz rozhodla neprijať túto podľa neho skvelú príležitosť. Preto len mlčala a snažila sa aspoň trochu ho počúvať a nemyslieť na to, čo asi bude nasledovať, keď bude ich účasť oficiálne potvrdená.