„Ash, zajtra nepôjdem do školy, lebo mi prišlo nejako blbo. Zvládneš to? Po škole kľudne príď k nám, rovno mi donesieš úlohy.. Leeroy <3“ čítala som si tú SMS-ku dokola a dokola. Veď ešte pred chvíľkou bol Leeroy v pohode. Nevyzeral na to, že by mu niečo bolo. Odpísala som mu len dobre, ale ďalej som to radšej neriešila. Nechcem sa s ním hádať a dohovárať mu. Keď tak, porozprávame sa po škole.
Zhodila som zo seba oblečenie a vybrala som si svoje sivé tepláky s čiernym tričkom, ktoré je asi o 3 čísla väčšie ako ja. Milujem, keď si môžem proste vegetiť v hocičom. Všetko, čo je pohodlné je moje.
Dala som si vlasy do drdola a schmatla som notebook.
Išla som na Twitter, najslávnejšiu sociálnu sieť teenagerov. Do vyhľadávača som si zadala ‚Liam Payne‘ a snažila som sa ho nájsť na Twitteri, že by som aspoň takto nejako zistila o čo sa zaujíma.
Našlo ho to. Poriadne som sa nadýchla a jediným dotykom na myške som klikla na jeho profil.
Padla mi však sánka z jeho profilovej fotky. Bol tam samozrejme on, vo svojej plnej paráde, hore bez. Len v boxovacích trenkách a rukaviciach. Jeho krásne hnedé oči na mňa upriamene pozerali a tak dokonalý úškrn mal, až som sa pomaly išla roztápať.
Nikdy sa mi nepáčili drsňáci. Moc nebezpečné to na mňa prišlo, ale Liam. V ňom musí byť niečo špeciálne.
„Zlatko, kedy si stihla prísť domov?“ usmievala sa mama medzi dverami a pozerala na mňa.
Mala ešte stále z plakania napuchnuté oči a vyzerala dosť unavene. Pramienky vlasov jej padali do tváre a čierne fľaky po špirále pod očami jej len dali výzor poriadne dotrhanej ženy. Tým dotrhanej, myslím zvnútra.
„Uhm. Nie som dlho doma..“ zaklapla som notebook a len som ho položila na stôl.
Mama sa ku mne vybrala a jemne si sadla na moju posteľ, ktorá zavŕzgala. Mám už tak starú posteľ, že to vŕzga aj keď si čo i len nohu na ňu položíte.
„Deje sa niečo?“ zvedavo som pozrela na mamu. Vždy išla za mnou do izby, ak potrebovala pomoc. Nikdy len tak.
„Nie, len.. mohla by si prosím zajtra vybaviť niečo na pošte? Dám ti obálku..“ pousmiala sa a upriamene na mňa pozerala tými jej uplakanými očami, v ktorých bol strach. Teda, aspoň ja som tam ten strach videla.
„Ale samozrejme“ usmiala som sa a v tom sa mama postavila.
„Ďakujem“ usmiala sa a išla späť dole.
Fajn, priznám sa. Myslela som si, že mi niečo povie o tom, čo sa dole stalo. Ale nič. Proste ani mi len nijako nenaznačila, že sa niečo deje. Snažila sa to uhrať a to ma na tom najviac štve.
Otvorila som si zas notebook a bezváhania som stlačila na tlačítko ‚follow‘ na Liamovom profile.
Išla som si na nástenku a prezerala som si novinky. Nič nové sa tam teraz poriadne nedialo.
Väčšinou tam riešia Timberlakea, ale dnes to akosi moc nešlo.
Stále mi v hlave vŕtali rodičia a Leeroy. Čo ak sa otec chce rozviesť? Čo ak má milenku? Čo ak už mamu nemiluje? Alebo ho podviedla mama?
Odpovede na moje otázky som však nepoznala. Ani neviem, či tak rýchle poznať budem.
Ale. K tomu Leeroyovi. Možno by som mu mala zavolať a spýtať sa ho, že prečo to nejde do školy, ale povedal by mi presne to, čo v SMS-ke. Nemám inú možnosť, než len si to zistiť, že čo je na tom pravdy.
Bliklo mi upozornenie, že Liam ma followol späť. Super. Moje modlitby boli vypočuté. Ale.. fakt mu mám napísať ako prvá? Mám mu proste len napísať, že čo je s Leeroyom alebo sa mám aj pozdraviť a len tak začal ako ostatní tými blbými otázkami?
Arg! Takúto dilemu som nemala už dobre dlho.
Dala som si od zúfalstva už hlavu do dlaní a kusla som si do pery. Až tak zlé to byť nemôže. Bože. My ženy máme teda starostí.. niekedy si želám, aby som bola chalan. Ale fakt len niekedy.
