Pozerala som na neho a čakala som kedy to zo seba vychrlí. Na moje šťastie, nemusela som čakať veľa.
"..keď si ešte nebola v meste, mal som menšie popletky s riaditeľovým synom. Volá sa Niall. Chodil k nám do školy. Boli sme skvelý kamaráti, rozumeli sme si perfektne. Chodili sme na motorky a dávali sme si preteky. Lenže. Zapáčila sa nám rovnaká baba a tak sa to medzi nami zmenilo. Pohádali sme sa až tak, že som ho zbil. Odhlásil sa zo školy a ja som so sebou nedokázal žiť. Vraj sa však vracia a chce mi to vrátiť... takže.. máme menší problém, pretože určite nepríde s prázdnymi rukami. Cvičil, musel na sebe určite poriadne makať. Možno ma na zem položí ako nikoho, chápeš?" pozrel do zeme.
Nedokázala som to poriadne spracovať. Musel to dievča mať naozaj rád, keď sa kvôli nej dokázal pobiť. Áno, ja viem. Nereagujem normálne. Bežné dievča by si o neho robilo starosti, ale mne akurát do hlavy zakotvelo to dievča.
"Bože.. ja... je mi to tak ľúto, museli ste byť fakt super kamaráti.. ale, videla som ťa makať na sebe už veľakrát a vážne si myslím, že si v tom boxe dobrý. Teba nezložia.." snažila som sa ho upokojiť, i keď mi bolo jasné, že to len tak nepôjde.
Liam si kusol do pery a pozrel na mňa, "Ash, ja sa snažím, vždy sa snažím nájsť niečo nové, ale ... nie som dostatočne dobrý. A navyše. Už nemám na to srdce udrieť ho. Problém je, že ja sa brániť nechcem... má na to právo.."
"To sa necháš len tak zbiť?" začala som mať starosti. V hlave sa mi objavovali scenáre, ako by prišiel celý krvavý domov a nevedel by ani chodiť poriadne. Takýto hnev si ten Niall musel poriadne dlho uchovávať a keď sa chce pomstiť, bude to asi riadne. Nieže by som chcela, aby sa Liam bil, ale určite nechcem, aby prišiel domov krvavý.
"A čo mám robiť? Ja sa predsa s kamarátom, aj keď bývalým, biť nechcem! Viem, že som to už spravil a je neskoro to ľutovať, ale nechcem to spraviť zas.."
"Ale ja nechcem aby si sem prišiel zbitý! Bojím sa o teba!" vychrlila som zo seba presne to, čo som mala na mysli. Čo mi diktovalo srdce. Naozaj som sa o neho poriadne bála a nedokázala som si pripustiť, že by som ho to nechala urobiť.
Chytil ma jemnučko za ruku a pozrel mi do očí. "Miláčik, neboj sa o mňa, budem v poriadku, neboj sa.." pohladil ma.
"Lenže ja tomu neverím a ani neuverím. Takéto rozprávky sú až moc perfektné na to, aby to bola pravda.." kusla som si do pery a aj ja som mu pozerala do očí.
"Ashley, ľúbim ťa, dobre?"
Len som prikývla a tuho ma pobozkal. Zamrmlala som, že aj ja jeho a začali sme sa vášnivo bozkávať. Naše jazyky začali bojovať a ja som si omotala ruky okolo jeho krku.
Liam si položil ruky na môj pás a poriadne si ma k sebe pritisol. Jemne som ho ťahala za vlasy a ani na sekundu sme sa od seba neodlepili.
Chcela som, aby to takto bolo vždy. Nedokázala som však prestať len tak myslieť na to, čo sa má stať. Ak mi sem príde zbitý, nikdy si to neodpustím. Nikdy na to neprestanem myslieť. Nikdy.
V tom najlepšom, keď si ma Liam začal zdvíhať, nám do kuchyne vošla Melissa.
"Och, prepáčte, že vyrušujem.." kusla si do pery. "Liam, môžem s tebou hovoriť?"
Liam na ňu len pozrel a potom pozrel na mňa "môžeš hovoriť aj pred ňou, o všetkom vie" žmurkol na mňa.
Postavila som sa pred neho a on ma zozadu objal, dal si hlavu na moje plece a pozeral na Melissu.
"Dobre. Niall tu bude tak za 2-3 týždne. Čo chceš robiť?"
"Nič. Nebudem sa brániť..." usmieval sa, akoby sa nič nedialo. Chcela som protestovať, ale asi by som sa do toho nemala pliesť.
"Liam! Prestaň.." prísne zdvihla obočie až tak, že aj ja som sa jej zľakla.
"Ja to myslím vážne, Melissa! Nebudem sa s ním biť."
"Ak nie ty, tak si to s ním vyriešim ja.." ozvala som sa a Melissa na mňa zvedavo pozrela.
"Zlatko, nebuď hlúpa.. to sa nedá.." dal mi pusu na líce.
Ja som však vedela, že ak na to človek pôjde psychicky, vždy viac vyrieši, ako keby to mal riešiť s horúcou hlavou.
