"No áno.. povedala si, že na jedno so mnou pôjdeš, tak prečo nie?" uškrnul sa.
"Veď ako myslíš.." pretočila som si list na časopise a tvárila som sa, že čítam ďalej. Poviem vám, nie je nič lepšie ako keď cítite, že chalan vás stále pozorujete aj keď sa s ním nerozprávate. Doslova som cítila ako ma skenuje pohľadom a celkom mi aj prešli zimomriavky po tele. Bohužiaľ žiadny chalan takto na mňa určite ešte nepozeral, takže som v tomto tak trošku nová.
Liam sa postavil a išiel niekam hore. Nechcela som sa zaujímať o to, že kam išiel.
Postavila som sa aj ja a odložila som po sebe raňajky. Zaujímalo by ma, kam ma to na ten obed chce zobrať. Stačí len a len dúfať, že to nebude niečo nóbl, lebo to si dovoliť fakt nemôžem.
Hodina odbila 12 a ja som si nervózne kúsala do pery, lebo som vedela, že to hneď príde. Išla som radšej už do kúpeľne, aby som sa mohla trošku aj nachystať. Nebudem predsa vyzerať ako nejaká troska keď je to rande. Síce, možno by som sa parádiť nemala, aby som neukázala záujem, ale ja to preistotu risknem.
Dala som si jemný make-up a špirálu. Na nič iné som chuť nemala. Dobre, možno som si jemne prešla rúžom po perách, ale to je asi tak všetko. Navliekla som sa do legín a svojej obľúbenej mikiny. Keďže to bude obed, tak verím, že nič nóbl to nebude.
Natočila som si vlasy a na ne navliekla beanie. Do uší som si zastrčila kruhy a už som za dverami počula Liama.
"Ash? Už si?" trošku nervózne vyznel.
"hej.." vyšla som z kúpeľne a usmiala som sa na neho. "Dúfam, že som vhodne oblečená"
"Si nádherná.." usmial sa a chytil ma za ruku. Išli sme spoločne dole. Tak jemne ma zas držal za ruku, že sa to nedalo.
Mal na sebe koženú bundu, biele tričko a potrhané šedé rifle, ktoré doplnil novými Nike topánkami. Z tej najnovšej kolekcie samozrejme.
Vyšli sme von a nasadli sme na jeho motorku. Hneď už aj naštartoval a hnali sme sa naproti vetru.
Musela som si držať beanie, aby mi neodletela a pevne som sa ho držala okolo pása. Má tak mužské telo. Teda, ja som aspoň cítila samé svaly.
Položila som si hlavu na jeho plece a užívala si jazdu. Liam sa len usmieval a riadil, snažil sa sústrediť na cestu, ale vždy mi tam rozprával o tom, aby som sa neprekvapila, lebo on to chce spraviť len jedinečné.
Išli sme preč z mesta, tak to už fakt netuším, kam ma to chce zobrať. Stále som sa obzerala, že či to tam náhodou nespoznám, ale nič mi to nehovorilo. Tadeto sme ešte nikdy s rodičmi nešli.
Zaparkovali sme pred akousi obrovskou budovou.
"Kde to sme?" zoskočila som z motorky a snažila som sa zistiť aspoň trošku, že kde by sme sa to mohli nachádzať.
"Poď za mnou a uvidíš.." usmial sa a išiel dnu, tak som išla za ním.
Vošli sme do obrovskej haly, kde bol veľký nápis 'BOXING ARENA'. Nikto tu však nebol. Ani recepčný a prišlo mi to trochu čudné, lebo SBS-kári takéto miesta strážia určite poriadne. Toto je svetová hala pre boxeristov, to len tak určite bez dozoru nenechajú.
Liam si zobral sponku a vreckový nožík z vačku a odomikal tak dvere, ktoré viedli práve do haly.
"Liam, čo to robíš?" zašepkala som.
"Nemusíš tu šepkať" žmurkol a otvoril dvere, išiel dnu. Nezdalo sa mi to celé, ale tak som išla dnu aj ja.
To, čo som však videla bolo na neopísanie. Obrovská miestnosť s niekoľkými ringami, samé svetlá a kopec stoličiek / lavíc / tribún pre divákov.
Celý čas som kráčala za Liamom, ktorý, ako som sa obávala, išiel práve do toho najdôležitejšieho ringu, kde je vždy to najväčšie finále. Vyliezol tam a natiahol ku mne ruku, že mi pomôže.
"Neviem, či by sme mali..." kusla som si do pery.
"Ver mi" usmial sa a držal si ruku, tak som mu ju chytila a on ma vytiahol hore.
"Tu som po prvýkrát videl box s otcom, keď som mal 5 rokov" usmial sa a poobzeral sa. "Vtedy sa mi zapáčil box a hovoril som si, že aj ja tu raz budem stáť.."
"To určite aj budeš" usmiala som sa. "Čo som ťa videla trénovať v izbe, tak myslím, že to vieš. Teda nie že by som sa v boxe nejako vyznala" zasmiala som sa.
"Musíš byť silná v boxe.." nadvihol obočie a pozrel na mňa vážne. Trošku neisto som sa usmiala, lebo som sa zľakla, čo tým myslí.
Liam si zaťal päste a mne sa už zovrela guľa v hrdle.
"Silný a rýchly.." išiel bližšie ku mne, ale ja som trocha začala cúvať. Bála som sa, že ma ide udrieť. Nikdy neviete, čo od takýchto chalanov máte očakávať.
"L-Li-Liam ja.." triasol sa mi hlas a on ma surovo chytil za ruku, ale potom sa usmial a nežne ma po ruke pohladil "neboj sa, tebe by som neublížil" žmurkol a zatiahol za zvonec vedľa mňa, z ktorého začali padať lupene ruží.
Mal pravdu, musel to robiť silne a rýchlo, aby to rýchle aj padalo.
Zasmiala som sa a troška som sa aj začervenala. Bola trošku hanba, že som si myslela, že ma len tak udrie.
"Prepáč.." celá červená som pozrela hore na lupene ruží.
"To nič.." usmial sa a podišiel ku mne, nežne mi hľadel do očí a ešte stále na nás padali pomaličky lupene ruží.
Dívali sme sa z očí do očí a ani jeden nedokázal odvrátiť zrak. Zdalo sa nám to až nemožné a tak som si ani neuvedomila, že sa ku mne nahol a JA som sa postavila na špičky, aby som ho mohla pobozkať.
