Ako som si popíjala vodu v kuchyni na ich dokonalom barovom pulte, počula som ako sa zabuchli dvere.
Prišli chalani nejako skoro, nie?
Išla som sa pozrieť kto to je a uvidela som nasratého Liama. "Čo sa stalo?" kusla som si do pery pri pohľade na neho.
"Vylúčili ma..." ani na mňa nepozrel a išiel hore do jeho izby. Nedokázala som uveriť vlastným ušiam. Vylúčili ho? Čože?!
"Liam! Ako to, že ťa vylúčili?" išla som nechápavo za ním a chcela som, aby mi to poriadne vysvetlil.
"Vrazil som riaditeľovi..." kusol si do pery a odložil si tašku. Vyzliekol si mikinu a dokonale sa mu nadvihlo tričko tak, že mu vykúkali tehličky. Bohužial, to bola posledná vec, čo ma zaujímala.
"Čo?! To prečo?" nedokázala som tomu uveriť. Náš riaditeľ bol neskutočný elegán. Vždy chodil v obleku a kravatu mal dokonale uhladenú. Jeho blonďavé vlasy už naberali mierne šedinky, ale on sa vždy tak dal do gala, že šediny ho robili len viac príťažlivým.
Lenže. Čím by už len on dokázal Liama nasrať? On je fakt posledný človek, na ktorého by som to povedala. Riaditeľ bol vždy kľudný a na všetko pozeral cez ružové okuliare. Preto Liamove nervy mi nedávali význam. Síce toho riaditeľa až moc nepoznám, keďže som nová, ale určite by neublížil a nevyprokoval nikoho len tak.
"To je jedno, nie?!" hnusne mi Liam odpovedal a mne sa to ani trošku nepáčilo.
"Ale čo budeš teraz robiť?"
"Budem tu s tebou doma.. aspoň ťa bude mať kto strážiť. Mne vôbec nevadí, že nebudem v škole.. aj tak som tam posledný ročník.." zagúľal očami a išiel do šatníka, kde sa prezliekol.
Sadla som si na posteľ a snažila som sa to spracovať. Ak on nebude chodiť do školy a ani ja, tak to nedopadne dobre. Viem, že je to náš posledný rok na strednej, ale maturitu predsa potrebujeme, no nie?
Liam má to šťastie, že podľa všetkého to vyzerá, že majú bohatých rodičov. Prácu si náde ľahko, ale ja to také jednoduché nemám. Neviem, čo si ten chlapec predstavuje, ale ja do školy chodiť musím tak či tak.
Nemám ani rodičov, musím si na všetko už zarábať sama.
"Liam?" kusla som si do pery a pozrela som smerom tam, kde mal šatník.
"Hm?" vyšiel von už prezlečený a sadol si ku mne.
"Prečo si mu vrazil... ale pravdu.." chcela som to vedieť za všetkých okolností. Toto nie sú veci, ktoré sa len tak stanú. Žiak si väčšinou na riaditeľa nedovolí a preto som mala tušenie, že sa stalo niečo veľmi zlé.
