The Most Wanted [h.s.]

Chapter 21

Harry's POV

,,To čo si spravil, Harry?!" Liam skríkol, chcel mi Arianu vziať z náruče, no ja som sa uhol a šiel k Iaanovmu autu na ľavo od dverí.

Iaan taktiež ignoroval Liama a rýchlym krokom ma nasledoval. Kľúčikmi otvoril auto a následne si sadol na miesto vodiča. Otvoril som zadné dvere, Arianu opatrne položil na zadné sedadlá a prisadol si k nej. Jej hlavu som položil do svojho lona a sledoval jej zničenú tvár. Dlaň som položil na jej čelo, no zhrozil som sa nad tou teplotou. Celá horela.

,,Pohni si Iaan!" zavrčal som a porozhliadal sa okolo seba. Na nič nečakal a hneď sa vydal do jeho súkromnej nemocnice. Vedel som kam ide, pretože sa podobné situácie už stali, no nebolo v tom žiadne dievča a dokonca v tom nebol strach...

Znovu som sa na ňu pozrel a začal si prezerať každý kúsok jej tváre. Oči hnedej farby prikryté viečkami a dlhými čiernymi mihalnicam. Malý nos, ktorý bol momentálne celý od krvi a opuchnutý. A nakoniec...svetloružové plné pery jemne potvorené žiadali, aby som ich pobozkal... Počkať! Ja takto nemôžem a ani nebudem rozmýšľať, kurva! Čo to so mnou je?!

Znechutený samým sebou som od nej odvrátil zrak a zapozeral sa na cestu.

,,Sme tu," otočil sa na mňa, no potom hneď dopredu a vystúpil.

Chytil som ju okolo ramien a celú ju presunul do môjho lona. Jednou rukou som sa ju snažil pridržať a druhou rukou zatiaľ otváral dvere. Nohou som kopol do dverí, aby som ich poriadne otvoril, a potom s Arianou v náručí vyšiel von. Rýchlo som s ňou nasledoval Iaana dovnútra. Prechádzali sme dlhou chodbou niekde dozadu, čo si pamätám, že tam ošetroval. Buď mňa alebo Liama, no to boli úplne iné okolnosti.

,,Choď do tých dverí vpravo, ja som hneď späť," ukázal na dvere a odbočil do druhej chodby.

Došiel som k nim, lakťom ich otvoril a následne vošiel dnu. Izba vyzerala tak ako v nemocnici. Biele steny, v strede postel a vedľa toho tie nemocničné prístroje. Rýchlo som ju položil na posteľ a čakal, kým sa nevráti Iaan. Znova som si ju začal prezerať.

,,Choď čakať von Harry," do izby vkročil Iaan s nejakými veľkými kufríkmi, či čo to bolo.

,,Nejdem," odsekol som a zamračil sa.

,,Chceš sa pozerať ako ju budem ošetrovať? Nebude to nič pekné, tak ťa prosím, choď von," vážne sa na mňa pozrel, no hneď pohľad odvrátil na Arianu a začal vybaľovať potrebné veci.

,,Fajn," prekrútil som očami a opustil miestnosť.

Sadol som si na menší gauč hneď vedľa dverí, hlavu vložil do dlaní a nahlas si povzdychol.
Toto som vážne prehnal, no čudujem sa, že som si to priznal, pretože ja taký vôbec nie som. Netuším, čo to so mnou v poslednej dobe je, no hrozne ma to serie. Ešte viac sa v sebe nevyznám ako kedysi.

,,Kde je Ariana?" z myšlienok ma vyrušil Liamov nahnevaný hlas.

,,Operuje ju," odvetil som pokojným hlasom, no stále som mal hlavu v dlaniach.

,,A čo si jej sakra urobil?" vyprskol na mňa.

,,Nič, čo by ťa mohlo zaujímať" tento raz som zdvihol pohľad do jeho očí, ktoré priam sršali zlobou.

,,Čože?! Ty nie si normálny! Neustále jej ubližuješ! Ty si to vôbec neuvedomuješ alebo čo?!" skríkol a začal sa prechádzať sem a tam s rukami založenými na hrudi.

,,Ukľudni sa, kurva," nespokojne som zavrčal a zamračil sa, na čo sa mi ako obvykle medzi obočím urobila hlboká vráska.

,,Ako mám byť kľudný?! Ariana je v bezvedomí a ty si stratil rozum, do prdele!" zastavil sa a rozhadzoval rukami, no potom začal znovu kráčať sem a tam.