The Most Wanted [h.s.]

Chapter 28

Ariana's POV

Odvtedy, čo som sa rozprávala s Justinom ubehlo päť dní. Zdalo sa mi, ako keby sa mi vyhýbal, no neviem to presne. Vždy chodil domov neskoro, asi sa len vyspať a ráno odišiel preč. Nedal mi vedieť vôbec nič.

,,Ari?" počula som za sebou potichu zvolať, na čo som hlavou otočila dozadu. Sedela som v izbe smerom k balkónovým dverám a rozmýšľala nad hlúposťami ako v posledné dni.

,,Hm?" prezrela som si ho a vyzeral byť nejaký smutný. Možno to je kvôli tomu, že sa Selena ešte nevrátila, ale neviem no. Radšej sa ho to opýtam neskôr.

,,Pôjdeš so mnou dnes niekde, potrebujem si niečo vybaviť a nechcem ťa nechať samú doma."

Nadvihla som obočie. ,,Skoro celý týždeň som bola doma sama a vôbec ťa to nezaujímalo," odvetila som.

,,Prepáč mi to, ja...ja som nemal čas," smutne sa na mňa pozrel a vstúpil do izby s rukami za chrbtom, pretože stál len na prahu.

,,Pekné, keď si nemal na svoju sestru čas, ktorá sa tu celých päť dní nudila," postavila som sa z postele, prešla k balkónovým dverám a pozorovala večerný rušný Dallas.

,,Prepáč," zašepkal, a potom bolo počuť nejaké šušťanie. Zamračila som sa, ale neotočila som sa.

,,Toto si obleč, počkám ťa v predsieni," povedal a odišiel preč z izby.

Povzdychla som si, otočila som sa a všimla si na posteli nejaký balík, hneď vedľa toho bola krabica od topánok. Som zvedavá, čo to bude za oblečenie a kde vlastne pôjdeme. Došla som k nočnému stolíku vedľa posteli a zapla svetlo, ktoré mi ihneď vbilo do očí, na čo som ich musela trochu prižmúriť. Najprv som sa na tú krabicu pozerala, no potom som sa odhodlala, že ju otvorím. Pomaly som ju otvorila a hneď na to otovrila ústa v nemom úžase. Boli tam nádherné lesklé čierne lodičky so špičkou trochu do špica a s nie moc veľkým opätkom, odhadovala som to na sedem centimetrov. Vybrala som ich a začala si ich dopodrobna obzerať. Už len ten materiál nevyzeral lacno. Položila som ich na posteľ a krabicu s viečkom odhodila na zem, kde som ju ešte s nohou odkopla ďalej, aby nezavadziala. Otočila som hlavu znova smerom na posteľ, kde bol nejaký priesvitný balík, z ktorého bola vidieť krásna červená farba. Rýchlo som ho schmatla a s nedočkavosťou začala odbaľovať.

Hneď, keď som to balenie odhodila niekam za mňa, som vytiahla šaty a znova som bola očarená. Šaty tesne nad kolená boli z vrchu po pás čipkované červenej farby a od pása dole čiernej farby z lesklej látky. Boli nádherné takisto ako lodičky. Ani som si neuvedomila, že som si tie šaty prezerala dosť dlho. Rýchlo som zo seba vyzliekla tepláky, tričko a začala sa vsúkať do šiat, ktoré na prvý pohľad nevyzerali byť tesné, no opak bol pravdou. Keď som už bola oblečená, tak som šla do kúpeľne sa trochu upraviť. Vlasy som len si len zopla dohora a ofinu zastrčila za ucho. Otvorila som skrinku, ktorá bola vedľa zrkadla a začala hľadať nejaké líčidlá. Našťastie som tam našla riasenku a čiernu linku. Rýchlo som sa namaľovala, aby ma Justin zbytočne nečakal a došla som do izby, kde som si obula lodičky. Poobzerala som sa a povzdychla si, keď som videla ten nepriadok. Radšej som to nechala tak, vyšla z izby a šla smerom ku predsieni, v ktorej už čakal Justin oblečený v svetlomodrých jeansoch a bielom tričku, ktoré by som mohla nazvať šatami. Fakt bolo dlhé, nepáči sa mi taká móda.

,,Môžeme?" opýtal sa ma a prezeral si ma od hlavy až po päty. Prikývla som a nasledovala Justina vychádzajúceho z bytu. Počkala som ho, kým zamkne a hneď, ako to urobil, sme si to nasmerovali ku výťahu. Celý čas sme boli ticho, čo ma znervózňovalo. No najviac som bola nervózna z toho, že som nevedela, kam ideme.