The Most Wanted [h.s.]

Chapter 61

Ariana's POV

Zubnú kefku som vrátila späť na miesto a prepláchla som si ústa pomocou vody, ktorú som následne vypľula do umývadla.

Bolo asi 9 hodín večer a ja som sa už chystala do postele. S Harrym som dnes moc neprehovorila, len som ho poprosila o peniaze, keďže som si chcela ísť kúpiť kozmetiku a iné veci potrebné pre hygienu. Samozrejme, že protestoval, no nakoniec mi ich dal celkom dosť na to, aby mi to vystačilo. Odviezla som sa do centra mesta na taxíku a taktiež aj späť. V nákupnom centre som strávila asi hodinu. Harry 'doma' nebol, keď som prišla a nie je ani teraz.

Som z neho dosť sklamaná. Tento náš spoločný útek začal dosť zle. Najprv na mňa bol odporný, potom sa opil, udrel a aby to nestačilo, tak pred vlastnou sestrou ma zaprel. Toto som si s nim ani nestihla vyriešiť a ani neviem či mám na to sily.

Pohľad som nasmerovala na zatvorené dvere od kúpeľne, keď som počula buchnutie vchodových dverí. Vrátil sa. Srdce mi začalo biť rýchlejšie, len som dúfala, že sa vrátil v normálnom stave.

Zaviazala som si uzol na župane a vyšla som z kúpeľne, na čo mi do očí udrel Harry, ktorý momentálne šiel smerom do kuchyne, nevšimol si ma. Podľa jeho chôdze, si myslím, že bol v pohode. Aspoň v to dúfam.

Zatvorila som za sebou dvere od kúpeľne, na čo sa Harry obzrel za plece. Jeho pohľad spadol na mňa, očami mi prešiel celú postavu zabalenú v župane a potom sa otočil späť. Zastavil sa pri chladničke, ktorú otvoril a nazrel do nej.

,,Kde si bol?" opýtala som sa, chvíľu som na neho pozerala, no potom som šla k nemu smerom do kuchyne.

,,Bol som s Gemmou," povedal a zatvoril chladničku.

,,Aha," prikývla a vlastne, nemala som k tomu nič viac povedať.

Otočila som sa mu chrbtom s úmyslom ísť do postele si už konečne ľahnúť. Odkryla som perinu a ľahla, na čo ma príjemne schladila. Privrela som oči a vydýchla. Bola som celkom vyčerpaná z tohto dňa, aj keď som moc nič nerobila, len som bola hodinu v meste.

Oči som jemne pootvorila, keď som pocítila prehnutie postele. Harry sedel na posteli chrbtom ku mne a rukou si prešiel cez vlasy, no hneď na to si tričko pretiahol cez hlavu. Jeho svaly mi hneď upútali pozornosť, keď sa napli.

,,Harry?" ozvala som sa. Nevedela som či bola správna chvíľa to rozoberať, no musela som to vedieť.

,,Hm?" zahmkal a hlavu natočil na mňa.

,,Prečo si Gemme nepovedal pravdu?" odvážila som sa opýtať. Zaprela som sa rukami do matraca a vytiahla sa hore, oprela som sa o čelo postele. Moje oči boli zapichnuté v jeho neutrálnej tvári, neukazoval v tvári žiadne emócie- takmer ako vždy.

,,A čo som jej mal povedať? Že som skurvený zločinec a nevydržím bez tých sračiek, pretože sa zo mňa stal závislák? Alebo, že žijem v skurvenom sklade, ktorý sa za chvíľu zrúti a bude z neho kus šrotu? To som jej mal sakra povedať?" rozhodil rukami, jeho hlas sa postupne zvyšoval. Nemohla som si všimnúť sklamanie v jeho tvári.

Pohľad som sklopila k mojim rukám. Samozrejme, že by nebolo moc pekné, keby na ňu vytiahol tieto veci, no neviem či nebolo horšie to klamanie. Lenže mojou otázkou som nenarážala na to, ale na niečo iné.

,,Ale ja myslím," zhlboka som sa nadýchla a oči zapichla do tých jeho, ,,teda, chcela by som vedieť, prečo si ma pred ňou zaprel," dopovedala som a sledovala jeho výraz, ktorý sa zmenil na zamračený.

,,Ariana," otrávene si povzdychol, určite vedel, že sa niekedy začnem pýtať na túto tému.

,,Nepýtaj sa také skurvene blbé otázky," odsekol, no ja som sa zamračila a jemne zakrútila hlavou v nesúhlase.