The Most Wanted [h.s.]

Chapter 5

Neymar's POV

Nemám na toto celé nervy. Nemám tu nikoho, nemám fet a som tu zatvorený ako nejaký debilný pes. Obzrel som sa za seba a všimol som si ako sa Liam o niečom s Arianou horlivo rozpráva. Prišiel som k sedačke, na ktorej oni sedeli chrbtom ku mne. Oprel som sa rukami o opierku sedačky a čakal, či si ma niekto z nich všimne. Keď k tomu nedošlo, nastavil som ruku pred Liamovu tvár a čakal, dokým mi nedá kľúče. Zdvihol na mňa pohľad a nechápavo sa na mňa zamračil.

,,Daj mi tie zasrané kľúče," zavrčal som a ruku som nechal v tej istej polohe.

Liam sa uchechtol a kľúče mi podal. Čo sa do čerta smeje?! Ariana nás prekvapene pozorovala. Vedel som, čo sa jej honí hlavou. Útek. Chystala sa už postaviť, ale Liam ju chytil za lakeť a nesúhlasne zakrútil hlavou. Pobavene som nadvihol obočie a kľúče točil okolo ukazováka. Otočil som sa a kráčal k vchodovým dverám. Kľúčik som strčil do zámku a pootočil som ním dvakrát. Dvere sa so zavŕzganím otvorili. Po asi dvadsiatich hodinách som vyšiel na čerstvý vzduch a hrejivé slnko. Poobzeral som sa naokolo s úmyslom nájsť moje auto. No nikde nebolo nič. Začal som stresovať a rukami som vošiel do vlasov a následne za ne zaťahal.

,,Kde je kurva moje auto?!" zakričal som na Liama, keď som vošiel dovnútra. Ten sa na mňa s pobavením pozrel a zasmial sa.

,,Čo sa do prdele smeješ?!" zavrčal som naňho a ruky zaťal v päsť.

,,Harry ho musel odpratať, pretože tvoje auto malo GPS a mohli nás ľahko vystopovať,lebo ste nezvestní." hovoril to s tak pokojným tónom hlasu, že by som mu najradšej jednu vlepil.

,,Vieš, koľko stálo, preboha?!" zvreskol som po ňom, silnejšie zovrel päste, až sa mi do kože zarývali nechty.

,,Nie, neviem. Môžeš mi to prosím povedať?" našpúlil pobavene pery a pozrel na Arianu sediacu pred ním. Ja som nad ním iba pokrútil hlavou, rozbehol som sa von dverami a išiel som sa prejsť, aby som si prevetral hlavu.

Bruna's POV

Jazdila som po meste v služobnom aute a pozorovala som dianie v uliciach.

,,Na Downing Street sa konajú pouličné preteky. Idem sa na to mrknúť, príď aj ty," ozval sa Edov hlasov z vysielačky na palubnej doske auta. Zobrala som ju do rúk a odpovedala: ,,Hneď som tam," položila som vysielačku naspäť na palubnú dosku a otočila som sa smerom na Downing Street. Zastavila som sa na semafore. Keď sa na ňom objavila zelená, dupla som na plyn a hneď na to na brzdu, pretože sa nejaký idiot vplietol do cesty. Stiahla som okno na strane šoféra a skríkla po ňom: ,,Si normálny?! Veď som ťa mohla zraziť!" Chlap sa otočil smerom ku mne a ja som ostala zarazená. Nezvestný Neymar Junior. Vystúpila som z auta a svoje kroky som nasmerovala jeho smerom.

,,Ale cica, my sa poznáme?" opýtal sa slizkým hlasom. Snažila som sa ignorovať oslovenie, ktorým ma nazval.

,,Dobrý deň, Neymar Junior," začala som profesionálne, ,,pôjdete so mnou na policajnú stanicu vypovedať." otvorila som mu dvere na strane spolujazdca a kývla som hlavou na znak, aby si sadol. Neymar urobil to, o čo som ho žiadala.

Cestou bolo trápne ticho. Skoro celú cestu som na sebe cítila jeho pohľad. Zaparkovala som na parkovisko určené pre policajné vozidlá a vystúpila som spoločne s Neymarom. Šla som pred ním ,takže som mohla vedieť, kde sa celý čas pozeral. Musela som sa v mojej mysli zachichotať. Hneď, ako som vošla do budovy sa mi naskytol pohľad na Nialla pozerajúceho sa do spisov, ktoré mu stopercentne dal urobiť za úlohu Louis.

,,Niall!" zvolala som.

Niall's POV

,,Niall!" počul som Brunu skríknuť moje meno a pozrel som sa jej smerom. Usmial som sa na ňu, no úsmev mi hneď opadol, keď som zbadal človeka stojacého za ňou. Všetky spomienky, všetká bolesť, všetko psychické utrpenie sa, ako keby vrátilo. Bolo to najhoršie obdobie môjho života. Nikdy na to nezabudnem, na jeho tvár a na jeho slizký úškrn. Nasucho som prehĺtol, moje nohy sa začali triasť, dlane potiť a spisy, ktoré som držal spadli na zem.

,,Niall, si v pohode?" opýtala sa ma starostlivo, ale svoj pohľad som mal zabodnutý stále v jeho očiach. Pomaly som prikývol a pozrel na Brunu. Bohužiaľ, podľa jej výrazu som mohol posúdiť, že mi neuverila.

,,Čo sa stalo? Mne to môžeš povedať," dotkla sa môjho pleca, ale ja som nechcene ucukol.

,,Sú to iba zdravotné problémy, nerieš to," zakrútil som hlavou a začal zbierať popadané spisy zo zeme. Keď som ich konečne pozbieral, svojimi spotenými dlaňami som si prehrabol vlasy a prerývane vydýchol. Slzy sa mi začali hromadiť v očiach.

-Flashback-

Prechádzal som dlhou chodbou školy a cítil som na sebe zopár nenávistných pohľadov. Prešiel som k svojej skrinke, ktorú som otvoril a vymieňal som si učebnice na určité hodiny. Keď som sa chystal zavrieť skrinku, niekoho päsť to urobila za mňa. Podľa tmavej pokožky som usúdil, že sa jedná o Neymara. Prehĺtol som knedlík v krku a otočil sa čelom k nemu.

,,Doniesol si mi to, o čo som ťa žiadal?" opýtal sa nepriateľsky a oprel sa o jednu zo skriniek.

,,J-ja to nemám," zakoktal som sa a pozrel sa na dav ľudí, ktorí sa začali zhromažďovať okolo nás.

,,Vieš, čo ťa teraz čaká," povedal namyslene a rukou mávol smerom k jeho parte.

Na jeho tvári sa roztiahol pobavený a hlavne sebavedomý úsmev. Ako ho ja neznášam, ale mám voči nemu určitý rešpekt. Dvaja jeho kamaráti z partie ma chytili za lakte a ťahali smerom k vchodovým dverám školy. Ich stisky na mojich rukách zosilneli, keď som sebou začal mykať. Hodili ma do tmavej uličky neďaleko budovy. Neymar sa postavil nado mňa a nohu obutú v drahých teniskách pritlačil na moju hruď. Začalo sa mi ťažko dýchať. Rukou som nahmatal jeho chodidlo a snažil sa ho odstrčiť, no neúspešne. Jeho partia vybuchla do obrovského smiechu. Neymar sa naklonil k mojej tvári a bezcitne povedal: ,,Pripravený?" so strachom som pozeral do jeho tváre a očami prosil o milosť.

,,Chlapci," zvolal a ja silno som k sebe privrel očné viečka pripravujúc sa na nastávajúcu bolesť. Zrazu som pocítil ostrú bolesť v oblasti rebier a bolestne vykríkol. A hlavu som si snažil zakryť pomocou paží, ale jeden z nich moje ruky dal nad hlavu a pridržiaval ich, zatiaľ čo ma niekto kopol do hlavy. Ucítil som bolesť na temene hlavy a z mojich úst sa vydral ďalší výkrik plný bolesti. Po mojej tvári stekali potôčiky horúcej krvi. Nasilu som otvoril oči a stretol som sa s tvárou v tvár Neymarovho nenávistného pohľadu. Podišiel ku mne bližšie, chytil ma za límec môjho zakrvaveného trička a prirazil o stenu.

,,Stačilo ti toto ako poučenie,hm?" s úškrnom na perách sa ma opýtal. Neodpovedal som.

,,Počujete? On si o to ešte prosí!" začal sa nasilu smiať otočil sa k svojej bande. Tí tiež vybuchli do obrovského, ale samozrejme, že hraného smiechu. Otočil sa naspäť ku mne a ja som pocítil tupú bolesť na mojej sánke. Jeho úder spôsobil to, že som sa hlavou udrel do niečoho ostrého za mnou a upadol do bezvedomia.

-End of Flashback-

Ahoj!

Áno, zase sa tam menia pohľady, ale len preto, aby ste sa dozvedeli, aké majú všetci vzťahy a podobne..😀😂

Dúfam, že sa páči, muck.❤

Enjoy it!😍