We are family...after all

22. Kapitola

Elijah:
Prišiel som do nemocnice hneď ako sa dalo. Na chodbe boli moji súrodenci a Caroline. Lotta sedela na stoličke a Rebekah jej držala ruku. Oči mala opuchnuté, asi tu bola celú noc. "Čo sa stalo? Je v poriadku?" zadychčane som vyhŕkol.
"Je vo vnútri," šepla Lotta.
"Počkaj braček," zastavil ma Kol.
"Čo je?" striasol som jeho ruku.
"Toto," povedal a vrazil mi päsťou do tváre. Z nosa sa mi vyvalila krv.
"Teraz môžeš ísť," postavila sa Rebekah.
Potichu som vošiel dnu a zbadal Katerinu. Už porodila, zrejme bola veľmi vyčerpaná. Nehybne ležala na posteli. Vlasy mala prehodené cez plecia, na perách drobný úsmev. Bola taká krásna a krehká. Z kolísky vedľa postele sa ozvalo zamrnčanie. Až teraz som si to všimol. V kolíske sa spokojne mrvilo malé bábo. Pohladkal som ju po malej rúčke a jej drobné dlane mi zovreli prst.
Dvere sa otvorili a ostatní vošli dnu. "Vaša dcéra," zašepkala Lotta a chytila ma za plecia. "Tvoja a Katherinina."
"Ach Katerina, je mi tak ľúto, že som pri vás nebol." povedal som.
"Našťastie sa podobá na Katherine," uškrnul sa Kol.
"Neslintaj Klaus, nebudeš mať dvojníčku. Oči má Elijahove." zasmiala sa Lotta. Klaus na ňu zagánil. Vzal som malú na ruky. "Daj mi ju," povedala po chvíli Lotta.
"Teraz ja," vystrela ruky Rebekah. Potom ju ešte pestovala Caroline.
"Daj mi ju," ozval sa Kol.
"A ja kedy?" vyhŕkol Klaus.
"Ty až posledný. Vypísal si na jej matku odmenu," okríkla ho Lotta.
"Nehádajte sa," zasiahla Rebekah, "mamička sa začína preberať."
"Mali by sme ísť. Počkáme vonku," šepla Caroline.
"Ja som teta," usmiala sa Lotta.
"Technicky vzaté ona je skôr tvoja teta," zasmial sa Kol.
"Sklapni," udrela ho do ramena cestou von.
Položil som malú a prešiel ku Katherine. Chytil som ju za ruku. "Elijah," pozrela na mňa. Bola slabá. "Prepáč mi Katerina," pobozkal som ju.
"Máme dcérku," usmiala sa. Sadla si a vzala malú na ruky. Vtedy vošla sestrička.
"Máte vybraté meno?" usmiala sa.
"Sutton," šepla Katherine.
"A priezvisko?" sestra zdvihla obočie.
Katherine sa už nadychovala, ale predbehol som ju: "Mikaelson."
"Takže Sutton Mikaelson," povedala sestra.
"Ešte stredné meno," povedal som, "Katherine."
"Sutton Katherine Mikaelson, zapísala sestra. "Blahoželám rodičia," povedala a odišla.

Lotta:
"Vážne má to dieťa stredné mno po nej?" nechápal Kol.
"Ticho," všetci sme ho okríkli.
"Nie je pekné počúvať za dverami," Elijah nám poslal myšlienku.
"Ja som vám to vravela," vyhlásila som.
"Povedala si, že nemáme stáť pri dverách lebo budeme nápadní," povedal Klaus.
"Že budeme počuť aj odtiaľto," doplnil ho Kol.
"Ešte sa priznajte," pokrútila som hlavou.
"Zdá sa, že tvoje srdce ostane na svojom mieste Lotta," povedal Klaus.
"Viem," prešla som k nemu, "chýbala by som ti a nemal by kto strážiť Sutton."

Toto je posledná kapitola tejto série. Ak bude záujem, moc rada budem pridávať aj ďalšie série. Moc ďakujem všetkým, čo túto poviedku čítali. Vážim si to. A moje špeciálne poďakovanie patrí aj najväčším fanúšičkám tejto poviedky na Wattpade: katarina1stories a SonulkaSomerhalder. Ešte raz ďakujem

Katherine