We are family...after all

1. Kapitola

Večierok bol v plnom prúde. Dom bol vysvietený viac ako Las Vegas. Vošla som dnu a odložila si kabát. Od čašníka som si vzala šampanské a zrakom som prešla po miestnosti. Boli tam všetci, teda všetci, ktorí ostali. Rebekah, Klaus, Elijah a Kol. Pohľadom som zastala na Klausovi. Rozprával sa s nejakým mužom, ktorého som nepoznala. Z rozhovoru ho vyrušil Elijah. Asi mu povedal zlú správu, pretože Klausovi z tváre zmizol sebavedomý úsmev. Povedal niečo mužovi a potom nasledoval Elijaha do záhrady.
Neváhala som ani minútu a išla som za nimi. Vyšla som na zadnú terasu, kde stáli obaja bratia. Chladný nočný vzduch mi ovial tvár. Elijah s Klausom boli tak pohrúžený do rozhovoru, že si moju prítomnosť ani nevšimli.
"Dobrý večer páni," povedala som do ticha. Obaja na mňa prekvapene pozreli. Určite nečakali, že ma v tomto storočí ešte uvidia.

"Lotta?" prvý sa spamätal Klaus.

"Chýbala som ti Nik?" zdvihla som obočie.

"Nečakali sme ťa," ozval sa Elijah.

"To verím," pozrela som na neho. "Napadlo ma, že sa zastavím. Napokon, takúto udalosť som si nemohla nechať ujsť," usmiala som sa.

"Čo tým myslíš?" uškrnul sa Klaus.

"Počula som, že sa ti konečne po 1000 rokoch podarilo splodiť potomka."

"Ach Lotty, musím uznať, že si mi naozaj chýbala," rozosmial sa Klaus a tuho ma objal. Toto bol Klaus, ktorého som poznala, náš Klaus, môj Klaus. Nie to monštrum, ktoré videli ostatní. Ku mne bol vždy ako-tak slušný.

"Čo sa to tu deje?" vo dverách sa objavila Rebekah.

"Nič, len sa nám vrátila Lotta," usmial sa Elijah, ktorý sa konečne spamätal.

"No hurá," Rebekah a pevne objala. "Poď hore, musíš mi všetko porozprávať," ťahala ma dnu. Cestou som do niekoho vrazila. Bol to Kol.

"Neverím, že si to ty," vzal ma do náručia a roztočil sa so mnou. Zrejme mal už dosť vypité.
"Kol, Kol, Kol, pusti ma," vykríkla som so smiechom.
"Hej, pusti ju. Nemôžeš si ju nechať len pre seba," udrela ho Rebekah. Zaviedla ma do salónu a posadili sme sa na gauč. Klaus sa zvalil do kresla a Kol do druhého. Elijah ostal stáť pri dverách. Vyzeral akoby ho niečo trápilo.

"Tak teraz vážne Lotta. Čo ťa k nám privádza?" začal Klaus.

"Povedzme, že sa potrebujem skryť," odpila som si zo šampanského.

"Čo si zase vyviedla?" uškrnul sa Kol.
"Naštvala som niekoho veľmi mocného. Mocnejšieho ako Klaus," stisla som pery v nevinnom úsmeve.

"Čím sa ti ho podarilo nahnevať?" opýtala sa Rebekah a zdvihla obočie.

"To radšej nechci vedieť," zasmiala som sa. "Môžem u vás ostať?"

"Jasné a dnes večer to poriadne oslávime," Kol zdvihol pohár nad hlavu.

"Tebe už stačilo," zahriakol ho Elijah.

"Nekaz zábavu braček," zamračil sa Kol.

"Elijah má pravdu. Som unavená," vstala som.

"Zavediem ťa hore," vyhlásila Rebekah.

"Nie, ja ju zavediem," pokrútil hlavou Elijah.

"Ako chceš," prekvapene na neho pozrela.

"Až po tebe," pozrel na mňa Elijah a ukázal na dvere.

Elijah ma zaviedol pomedzi hostí a hore schodmi. Na konci chodby zahol doľava. "Tvoja izba," otvoril mi dvere. Vošla som dnu a on za mnou. Zasvietil lampu a zavrel dvere. "Nemám sa pýtať?" pozrela som na neho.

"Prosím?" tváril sa, že nechápe.

"Zase máš zlú náladu. Tento pohľad poznám. V tom môže byť jedine Katerina," naklonila som sa k nemu.

"Nehovor o nej," zovrel mi obe zápästia.

"Niečo nevyšlo?"

"Ak čo i len cekneš," varovne zdvihol prst.

"Neboj sa, tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí," vytrhla som sa mu.

"Ja viem, ale musíš držať jazyk za zubami. V tomto dome majú aj steny uši. Už si nemôžem dovoliť ďalšie chyby a ani aby to niekto vedel," sadol si na posteľ.

"Ja viem Elijah," povzdychla som si.

"Môžem tu dnes prespať Lotta?" vzal mi ruky do dlaní.

"Samozrejme. Veď vieš, že ti vždy rada pomôžem," sadla som si k nemu.

"Čo by som bez teba robil?" s povzdychom si ľahol.

"Bol by si zúfalý," so smiechom som si ľahla na jeho hruď. "Nikdy som nechápala tvoju slabosť pre Katerinu," povedala som po chvíli.

"Nie je taká zlá. Do konca dokáže byť aj veľmi milá," hladkal ma po pleci.

"Zaslúži si trest za ti čo urobila."

"Možno máš pravdu Lotta," povzdychol si a zavrel oči. Tým mi dal najavo, že rozhovor je ukončený.

Nechápala som to. Elijah bol vždy ten rozumný, ten racionálny. A po tých rokoch stále miluje Katerinu aj napriek tou všetkému čo urobila. No on nevníma realitu. On stále vidí to nevinné dievčatko, ktoré poslali na smrť. Možno ho len trápia výčitky. Všetci, každý jeden z nich, pomohol Katherine stať sa monštrum.