We are family...after all

19. Kapitola

Lotta:

Bola už tma keď som otvorila oči. Ležala som na gauči v salóne. Okolo mňa stáli moji súrodenci. "Čo máte takú zlú náladu?" uškrnula som sa a pomaly sa posadila.

"Lotta," radostne vyhŕkla Rebekah a hodila sa mi okolo krku.
"Sestrička," Elijah ma pohladil po vlasoch. "Nemala by si nám niečo povedať?" opýtal sa so smiechom. Očividne sa mu uľavilo.
"Obyčajný kôl nás nezabije," povedala som.
"To nebol..." začal Elijah.
"Nie," spokojne som sa usmiala.
"A kôl z bieleho duba?" opýtal sa Klaus.
"Ten sme zničili včera poobede, aspoň som dúfala. Toto bolo len divadielko pre Marcela. Teraz ho
môžeš pokojne zabiť," pozrela som na Nika.
"Porušil vlastné pravidlá," prikývol.
"New Orleans je naše," spokojne som sa usmiala.
"Lotta, prečo si to spravila?" začal Nik.
"Kvôli tebe nie braček," uškrnula som sa. "Kvôli Stefanovi a do istej miery aj kvôli Elijahovi."
"Ale, veď to bol obyčajný kôl," zamračil sa Kol.
"Ale ona to nevedela," ozval sa Elijah, "nevedela či Sophie uspela. Pokojne mohla umrieť," vyčítavo sa mňa pozrel.
"Bol a 50% šanca. Takmer nič som neriskovala," povedala som.
"Ale bolo to dosť na to aby si riskovala svoj život no záchranu Stefana a Katherine," zamračil sa Nik.
"Bolo to moje rozhodnutie. Ty sa radšej choď postarať o Marcela," pozrela som na neho, "čo si vytvoril mal by si aj ty zničiť."
"Mala by si ísť so mnou Lotta, Marcel bude rád keď ťa uvidí," uškrnul sa.
"Ten pohľad si nenechám ujsť," zasmiala som sa a išla za ním.

Klaus:
Vzal som kôl, ktorý zabodol Marcel do Lotty a išiel som za ním. Lotta išla so mnou. Pevne mi zovrela ruku a otvorila dvere. Keď zbadala Marcela pustila ma. Marcel nás zbadal a úškrn mu zmizol z tváre.
"Niečo si si zabudol," prešiel som k nemu a hodil kôl na stôl.
"Niklaus, Lotta," prekvapene vydýchol.
"Povedz mi Marcel," pevne som ho zovrel, "čo robíš s tými čo porušia pravidlá?" Mlčal. "Odpovedz mi Marcel," rozkričal som sa.
"Zabijem ich," povedal.
"Tento raz si porušil svoje pravidlá ty, myslím, že bude fér ak ťa zabijem," zdvihol som ho do vzduchu.
"Klaus, prosím, nie. Urobil som chybu, ale môžem ti byť užitočný," vyhŕkol.
"Na to si mal myslieť skôr ako si mi zabil sestru," hodil som ho o stenu. V zlomku sekundy som bol pri ňom a vytrhol mu srdce. Marcelovo telo ostalo ochabnuto ležať na zemi. Lotta sa spokojne usmiala.
"Čo urobím s vami," otočil som sa k ostatným, "môžete byť užitočný."
"Budeme rešpektovať tvoje pravidlá," ozval sa vysoký bledý upír.
"Budete, inak skončíte rovnako ako Marcel," usmial som sa, "je tu niekto komu sa to nepáči? Nech ho zabijem rovno." Všetci mlčali.
"To by si už nikto nedovolil," zasmiala sa Lotta, "si kráľ Niklaus."

Lotta:
Keď som sa vrátila domov Elijah ma čakal v obývačke. "Ako to išlo?" pozrel na mňa.
"Dobre, náš brat opäť dosiahol čo chcel," zasmiala som sa.
"Tak to bude lepšie," zamyslene povedal.
"Ale niečo ťa trápi," sadla som si k nemu, "zase Katerina?"
"Tento raz nie," povzdychol si.
"Tak kto?" zdvihla som obočie.
"Vlastne ty Lotta," pozrel na mňa, "to čo je medzi tebou a Stefanom začína byť nebezpečné. Takmer ťa to zabilo."
"Aj teba láska ku Katerine a nevyčítala som ti to," zamračila som sa.
"Naša rodina si už nemôže dovoliť ďalšie straty. Nemôžeme ťa stratiť, máš povinnosti," povedal.
"Takže tebe by bolo jedno keby som zomrela," rozkričala som sa a prešla k stolu, "trápilo by ťa len to, že sa ti rozpadla dokonalá ilúzia o obnove našej rodiny."
"To nie je pravda a ty to dobre vieš," prešiel ku mne, "tvoja rodina ťa potrebuje."
"Ak chceš moralizovať aspoň nám nedávaj tie isté prednášky. Mohol si si vymyslieť niečo nové," zasmiala sa Rebekah, ktorá práve prišla. "Ak dovolíš Elijah, máme program. Ráno ti ju vrátim, dovtedy si vymysli niečo nové," vzala ma za ruku a vytiahla von z domu.
"Prišla si práve včas," zasmiala som sa.
"Poďakuješ mi potom, teraz ideme do baru," zasmiala sa a naštartovala auto.