We are family...after all

21. Kapitola

Lotta:
Keď som sa vrátila celým domom sa rozliehal krik. Rebekah stála v chodbe a bavila sa na hádke.
"Klaus sa priznal k dieťaťu?" opýtala som sa a zabuchla dvere.
"Nie, Nik tu ani nie je," zasmiala sa.
"Tak kto tu kričí?" prekvapene som zažmurkala.
"Elijah s Katherine sa hádajú," zasmiala sa.
"Prečo?" nechápala som.
"To sa snažím zistiť. Mohla by si byť ticho a pomôcť mi," zamračila sa.
"Dobre," pokrčil som plecami a postavila sa vedľa nej. Pár sekúnd na to okolo nás prefrčala nahnevaná Katherine a tresla vchodovými dvermi. S Rebekah sme sa za ňou nechápavo dívali.
"Nemáte čo robiť?" zavrčal Elijah.
"To malo čo znamenať?" opýtala sa Rebekah.
"Nič," odsekol.
"Čo si jej urobil?" zdvihla som obočie.
"Prečo si myslíš, že som jej niečo urobil?" opýtal sa už miernejšie.
"Ak by urobila niečo ona, nebola by tá, ktorá trieska dvermi," pokrčila som plecami.
"Do mojich súkromných vecí ťa nič nie je," odsekol.
"A od kedy?" zasmiala som sa.
"Asi od teraz," uškrnula sa Rebekah a Elijah odišiel.
"Nemali by sme ísť za ňou?" opýtala som sa, "čaká našu neter alebo synovca."
"Mám lepší program ako naháňať ju po meste a aj Klaus bude mať dieťa keby náhodou," povedala Rebekah a prešla do obývačky.
"Kedy sa vlastne ten náš zmutovaný braček vráti?" opýtala som sa.
"Dúfam, že nikdy," uškrnula sa Rebekah a vzala fľašu.
"To by bol splnený sen," zasmiala som sa, "a kde je?"
"Išiel do Marcelovho baru, teraz už do nášho. Chce si užiť trochu kraľovania," povedala Rebekah a otvorila fľašu.
"A prečo sme ešte doma? Poďme aj my," usmiala som sa, "pokazíme mu zábavu."
"To sa mi páči," zasmiala sa Rebekah a vzala fľašu do kabelky.

Rebekah:
Z baru sa šírila hlasná hudba a vôňa krvi. "Nik asi zaviedol nové pravidlá," zasmiala som sa.
"Horšie ako Marcelove nebudú," povedala Lotta a vošla dnu. Išla som za ňou. Prešli sme cez bar k Nikovi a Kolovi. Cestou sa nám všetci uhýbali.
"Čo poviete na moju reorganizáciu?" opýtal sa Nik a spokojne sa usmial.
"Podarilo sa ti to braček," Lotta ho pochvalne potľapkala po pleci.
"Konečne si odviedol dobrú prácu," obzrela som si bar.
"To skôr Marcel," zasmial sa Kol, "Nik sa len zviezol."
"Chceš sa vrátiť naspäť do rakvy?" zasmiala som sa pri Nikovom pohľade.
"Je celkom pohodlná," zamyslel sa Kol, "ale radšej ostanem s vami."
"Už si sa pochválil Caroline?" Lotta zdvihla obočie.
"Pochválil," Caroline prešla k nám a pobozkala Nika.
"Nemôžem si zvyknúť, že má frajerku," Lotta mi poslala myšlienku a ja som sa rozosmiala. Kol, Nik a Caroline na mňa prekvapene pozreli a Lotte som uštedrila poriadny kopanec. "Buď milá, je to náš brat," šepla som jej.
"Mohol by byť aj domáce zvieratko," Kol mi poslal myšlienku a opäť som sa rozosmiala.
"Ty už nepi Rebekah," povedal Nik a vzal mi pohár.
"Našťastie som si niečo priniesla z domu," zasmiala som sa a vytiahla z kabelky fľašu. Napila som sa a podala ju Lotte. Začala som sa hrabať v kabelke a vytiahla zvoniaci mobil.
"Prečo máš môj mobil?" opýtala sa Lotta.
"Asi si mi ho včera dala," pokrčila som plecami.
"Idem von," vzala telefón a prijala hovor. Po pár minútach sa vrátila. "Asi budeme mať čoskoro synovca alebo neter," povedala.
"Prečo?" prekvapene sa opýtal Kol.
"Lebo Katherine začala rodiť," povedala a podala mi mobil.