Výpoveď obete muzikálového maniaka

Muhahaha

Najskôr som sa snažila prihovoriť únoscovi ako to robia vo filmoch: "H-haló, pán únosca? T-tu je v-v-vaša obeť. Chcela by som v-vedieť,  prečo s-ste ma uniesli."

Ale nik sa neozvýval. Postavila som sa na nohy a začala som okolo seba rozhadzovať rukami ako zmyslov zbavená. Hľadala som svetlo a taktiež nápovedu, kde sa asi nachádzam. 

Ako som sa predierala tmou, nahmatala som ďalšieho človeka, ktorý ležal na zemi. Hmatom som zistila, že to bol bradatý chlap. Jemne som ho začala fackať, aby som ho priviedla k vedomiu (túto techniku som tiež odkukala z amerických filmov). Chlap sa prebral, no nič súvislé nehovoril, len mumlal a mumlal nejaké nezmysly o dieťati.

Keďže bol živý, nechala som ho tam ležať a pokračovala som v mojej výprave a ohmatávaním stien som sa posúvala ďalej. 

Na prekvapenie o pár krokov ďalej som zakopla o ďalšiu osobu- tiež muža. Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som ho oživila- fackala som ho, štípala som ho, už som doňho chcela kopnúť, keď otvoril oči. Okamžite začal na mňa chrliť otázky: "Kde som? Kto ste? Prečo som tu?" 

Ale ja som mu na nič nevedela odpovedať, iba na to kto som. 

Bezbradý chlapík sa sotva stačil spamätať a celú miestnosť zalialo ostré svetlo vychádzajúce zo stropu miestnosti. Keď si naše oči zvykli na svetlo, zistili sme, že sa nachádzame vo výťahu. 

Ale nebol to typický výťah. Bol dvakrát vyšší ako klasický výťah, ktorý poznáme. Na bielych stenách boli okrúhle otvory na prívod vzduchu a namiesto tlačidiel tam bol otvor na nápoje. Akoby prvé na čo myslím pri únose je dodržiavanie pitného režimu...

Ako sa zaplo svetlo začala hrať aj hudba. Nie som nejaký znalec muzikálov, ale aj úplný laik by vedel, že to bola pieseň Don't cry for me Argentina z muzikálu Evita. 

Stáli sme tam, každý pri jednej stene, obarení strachom sme hľadeli na seba nemým úžasom. V tú chvíľu sme boli pri vedomí ako nikdy v živote. 

Keď dohrala hudba, neznámi hlas na nás prehovoril: "Vážení a milí, vitajte! Vitajte! Vitajte! Muhahaha! Ako ste si už možno všimli, boli ste unesení mnou..."

"To má byť nejaký zvrátený žart?" opýtal bradatý muž. 

"Mám predsa ženu a dieťa, ty psychopat."

"Za prvé je vysoko neslušné skákať mi do reči a za druhé som žena... Áno žena. Uniesla ťa žena, tak sa s tým zmier. Nie každý psychopat musí byť muž. A za tretie ja viem, že máš ženu a dieťa Joel, ja viem o vás všetko, všetko, všetko! Muhahaha!" kričala naša únoskyňa. 

"Ale k veci. Rada by som sa vám predstavila, no zo zrejmých dôvodov nemôžem, takže volajte ma Funny. Samozrejme si môžeme potykať. Takže ja som Funny."

"Cate."

"Joel," predstavil sa bradatý muž.

"George. Ale čo do pekla od nás chceš? Ja nie som bohatý ani nemám vplyv. Som len blbý taxikár, čo žije od výplaty k výplate," skonštatoval George. 

"Och áno. Možno sa pýtate: Prečo som tu? Čo odo mňa Funny chce? Čo vo výťahu robím s ľuďmi, ktorých vidím po prvý raz v živote? Tak pekne poporiadku. Pred dvoma dňami ste boli všetci traja v kine na muzikály Pitch Perfect. Po skončení ste sa odobrali každý svojou cestou, znova žiť vaše nudné životy. Nuž a ja ako dobrá duša som si vás vybrala ako tých vyvolených. Boh mi žehnaj. Boh mi žehnaj. Boh mi žehnaj. Muhahaha! A tak ste teraz tu, vo výťahu. Aby ste prežili, vašou úlohou je zaspievať. Ale nie hocičo. Pokiaľ ste pozorne sledovali film, určite vám bude známa pieseň When I'm gone.  Za Joelom sa nachádza otvor, kde máte tri poháre a vo vnútri MP4 s videom, v ktorom je kompletný návod ako na to. TExt nie je náročný, z odposluchu sa dá krásne naučiť. Tak moji hudobní géniovia, máte na to hodinu. A potom budete mať vystúpenie svojho života, života, života! Muhahaha! Pán Boh s vami ak to pokazíte!"