Výpoveď obete muzikálového maniaka

Hudobný antitalent

George nám rozdal poháre a pustil video, v ktorom banda šikmookých detí krok po kroku rozoberala pieseň. Video sme si pozreli niekoľkokrát, no už na prvý pohľad bolo vidieť aké to bude ťažké naučiť sa to, pre hudobného neznalca akým som ja.

"Chlapci, budem sa snažiť čo najlepšie ako viem, ale asi by ste mali vedieť, že som úplný hudobný antitalent. V prvej triede mi to dokonca potvrdila moja učiteľka hudobnej. Keď mi to povedala, rozplakala som sa. Chodila som na hodiny klavíra, ale išlo mi to tak príšerne, že namiesto hrania sme sa tam rozprávali. Napokon som sa s mojím nehudobným osudom zmierila, ale nečakala som, že od toho bude závisieť môj a váš život. Ja som moc mladá na smrť," zrútila som sa tam a vzápätí ma George chytil za ruku. 

"Počúvaj Cate, viem, že sa dlho nepoznáme, ale musíš sa vzchopiť.  Pozri sa na seba. Si mladá kosť, predpokladám, že aj inteligentná, ktorá chce v živote ešte toho veľa zažiť, či sa mýlim?"

"Nie, nemýliš," vzlykla som a utrela som si slzy z tváre.

"Výborne. Tak hádam, kvôli tomu, že nevieš spievať tak nevzdáš boj o život! Teraz ti ide o život. Tvár sa akoby si vedela spievať, spievaj na 120%, spievaj akoby ti šlo o život!"

"Ehm, neruším vás dvoch?" prerušil Joel Georgov motivačný príhovor.

"Prepáčte, ale pokiaľ ste si nevšimli, ešte sme ani nezačali... A rád by som ešte robil  otca môjmu dieťaťu."

"Jasné, pustime sa do toho," navrhol George.

Aj keď to nebol bohvieaký inteligentný príhovor, v tú chvíľu mi naozaj pomohol. Utrela som si slzy, a pošepla som Georgovi: " Ďakujem."

George sa usmial a mrkol na mňa. (Bol to jednoduchý, no zlatý chalan. Keby som vedela, kde sa dnes nachádza, určite by sme si spolu začali.)

Vrátili sme sa k piesni. No ešte predtým som sa opýtala: "Funny? Prosím ťa, koľko máme času?"

No žiaden hlas sa neozýval, bolo počuť len vzlykanie.

"Funny?" zopakovala som.

"Och, som tu. Dojal ma Georgov motivačný preslov. Jednoduché, ale naozaj nádherné.  Máte už len 22 minút 12 sekúnd, ale keďže Georgov krásny preslov rozvíril hladinu mojich hormónov, dám vám 10 minút navyše. To by ste od mužského únoscu nedostali. Boh mi žehnaj. BOh mi žehnaj. BOh mi žehnaj. Muhahaha!" povedala a vysmrkala sa.

"Ďakujeme," zvýskli sme od radosti.

"Áno, áno. Len už začnite preboha niečo robiť," vzlykla FUnny. 

BUm, bum,bum, bac. Podať pohár ďalej. Bum, bum, bac, bac, bac, bum. Podať pohár ďalej. Bum, bac, bac. Musím priznať, že celkom ma to bavilo. 

Síce, spočiatku som im to kazila, ale potom som sa do toho dostávala. Aj Joel s Georgom urobili zopár chybičiek, no napokon sa nám to podarilo zladiť. Človek neuverí, čo všetko sa dokáže naučiť, keď mu ide o život. Tu vážne platí pravidlo: Ži akoby to mal byť tvoj posledný deň.

Celú pieseň sme si zahrali niekoľkokrát a potom sme prešli na text. Vďaka Bohu text nebol zložitý. Väčšina bola When I'm gone, When I'm gone... You're gonna miss me when i'm gone...A tak ďalej.Naučili sme sa to ľavou zadnou.

Ešte nám ostávalo spojiť hranie a spievanie dohromady. No to už nešlo tak ľahko. Raz som zabudla bubnovať, raz spievať... 

Viete, čo sa hovorí o ženách, o tom ako vedia robiť viacero vecí naraz? Neverte tomu, je to kravina. Ja osobne som toho živým príkladom. Akoby Funny povedala, je to zaužívaný stereotyp, ktorý začali používať muži, aby ženám nakecali aké sú skvelé a schopné a tým ich donútili k domácim prácam. 

Dokonca nám ostávalo niečo cez 3 minúty.  Nervozita stúpala a ešte stále sme robili chyby. Hrali sme to asi 1000-krát, keď sa George znova pomýlil a skoro zničil svoj pohár. Joel vtedy navrhol, aby sme sa na to skúšanie vykašľali a aby sme zvyšní čas využili na meditáciu a prebudenie nášho podvedomia. Ževraj mu to pomáhalo upokojiť sa, keď sa so ženou hádali.

Aj keď sa nám to zdalo ako zbytočná strata času, súhlasili sme. Aspoň nás to privedie na iné myšlienky.

Sadli sme si do kruhu do tureckého sedu, zatvorili sme oči a chytili sme sa za ruky. Takto sme ostali chvíľu v tichu a potom Joel prehovoril: "Opakujte po mne. Nekonečná múdrosť, ktorá mi vložila túžbu zvládnuť túto ťažkú úlohu do srdca, ma vždy vedie a riadi a ukáže mi najlepšiu cestu k uskutočneniu mojich túžob. Viem, že sa presadí najhlbšia múdrosť môjho podvedomia a uskutoční všetky moje myšlienky, pocity a predstavy. Vo mne a okolo mňa panuje harmónia, vyrovnanosť a pokoj duše."

Dokončili sme meditáciu a do vypršania času nám ostávala necelá minúta.

Ehm, ahojte čitatelia !? :D  Dúfam, že sa vám môj príbeh-nepríbeh  zatiaľ páči! Ešte sú  minimálne ďalšie 2 kapitoly na ceste!