"Chcem len povedať, že vás mám rada. Aj keď sme sa stretli za takýchto nepriaznivých okolností, ste super ľudkovia. No keby sme sa stretli v reálnom živote, asi by z nás neboli priatelia. Aspoň vidíte, že takéto situácie sú na niečo dobré. Tak či onak, keby sme neprežili, chcem povedať, že mi bola česť tráviť poslednú hodinu na tomto svete s vami," vysypala som zo seba so slzami na krajíčku.
Vtedy som si uvedomila jednu dôležitú vec - celý svoj život, celých 21 rokov som žila v strachu. V iracionálnom strachu. V strachu z ľudí, strachu zo zlyhania a sklamania mojich rodičov, strachu z toho, čo o mne hovoria druhí. Bála som sa žiť môj život naplno. Bála som sa vyjadriť svoje emócie bez toho, aby som sa za ne nemusela hanbiť. Mala som strach vyskúšať nové veci, pretože som sa bála vyjsť z mojej komfortnej zóny. Na rovinu, nie je to na hovno žiť takýto život?
Tak som sa rozhodla že za tých posledných 22, teda 21 sekúnd urobím niečo, čo už som mala dávno urobiť- budem žiť naplno!
Nabrala som odvahu, podišla som bližšie k Georgovi a pobozkala som ho. Najskôr tam stál ako stĺp, no potom keď ma pobozkal naspäť bolo to ako z romantického filmu Rosamunde Pilcher, nad ktorým vždy krútite hlavou aké je to nereálne. No tento bozk bol reálny. Reálny počas celých 20 sekúnd. Jediná vec, čo túto idylku kazila bol Joel, ktorý trápne pri nás stál. Ale dalo sa to prežiť.
Keď vypršal čas, ozvala sa siréna a naše ústa sa museli od seba odtrhnúť. Stáli sme tam, držali sme sa všetci traja za ruky a čakali sme na ďalšie pokyny od Funny.
Až hádam po 5 minútach sa siréna vypla a FUnny prehovorila:"Tak, vážení a milí váš čas na skúšanie vypršal. Priznám sa vám, že po toľkých ľuďoch, čo boli v tomto výťahu ste práve vy mojimi favoritmi. Naozaj. Čakala som, že budete len ďalší z mnohých ľudí skazení dnešným svetom, ale nie, vy nie ste. Dokázali ste mi, že ľudia v dnešnej dobe dokážu v ťažkých situáciach si zachovať charakter a dokážu spolupracovať. Vážne ste ma milo prekvapili. A že som to ja, vaša dokonalá únoskyňa dám vám 3 pokusy, 3 pokusy, 3 pokusy. Muhahaha!"
"Ďakujeme!"
"Áno, áno. Poďte už na to, lebo dnes ma tu čaká ešte jedna várka ľudí...A každú chvíľu by sa mali prebudiť... Takže šup-šup..."
Nastala chvíľa pravdy. Zobrali sme do ruky poháre a Joel odrátal začiatok: "Tri, dva, jedna..."
A ďalšia kapitola je tu! :D Úprimne neviem, či to niekto číta, ale nevadí! Ďalšia kapitolka je veľké finále tohto trháku :D... Ktovie, možno ešte dnes tu bude :D
ESTÁS LEYENDO
Výpoveď obete muzikálového maniaka
HumorPríbeh podľa skutočnej udalosti. :D Cate Kingová šla do kina, no v ten večer sa domov už nevrátila. Spolu s ďalšími dvoma mužmi sa stala obeťou muzikálového maniaka. Spolu sa ocitnú vo výťahu, kde musia spojiť svoje sily a zaspievať pieseň svojho ži...
