Výpoveď obete muzikálového maniaka

What the water gave me

V miestnosti ostalo hrobové ticho. Ja a Joel sme hľadeli s otovrenými ústami na Georga, ktorý sa nervózne prechádzal od jednej steny k druhej. Nečakane zastal a kopol do steny. 

"Kurva, začína sa to podobať na nepodarené pokračovanie Saw-ka," skonštatoval George a pokračoval v putovaní z jednej strany výťahu na druhú.

"Och áno, deti moje," ozvala sa neočakávane Funny, "musím sa priznať, že som sa tým filmom tak trošku inšpirovala. No rozdiel je v tom, že Saw malo aspoň štipku morálneho poučenia, ale vy ste tu pre moju zábavu, zábavu, zábavu! Muhahaha!"

"NIe, nie toto musí byť zlý sen. Štipnite ma niekto. Štipnite ma, tak už ma konečne štipnite," kričal Joel a pritom dychčal, akoby zabehol maratón.

"Ale no toto. Viem, že máš manželstvo v troskách a že ti z toho tak trochu hrablo, ale že až takto, takto, takto? Muhahaha! Som si myslela, že vydržíš až dokonca," provokovala Funny.

"Nechcem znieť ako mrcha, ale ako počujem tak Joel nie jediný, ktorý tu má psychické problémy, problémy, problémy.Muhahaha!" poukázala som na to, čo bolo očividné.

"No toto... Cate sa nám tu hrá na pani psychologičku! Ako sa len opovažuješ! Mrcha jedna škaredá! Za to vám strhám 5 minút, 5 minút, 5 minút. Muhahaha!" kričala.

"Ehm, neber to ako provokatívnu otázku, ale strhávaš nám 5 alebo 15 minút?" opýtala som sa, pretože v tom momente mi to naozaj nebolo jasné.

"Tak to stačí! Človeka, od ktorého záleží vás život neberiete vážne! Vášho únoscu! Keby som bola muž, určite by ste boli posraní strachom, že, že, že? Muhahaha! Ach tie stereotypy ma raz privedú do hrobu! Veď ja vám ukážem, ja vám ukážem, ja vám ukážem video, v ktorom sú ľudia, ktorí tu boli pred vami a verte mi, nechcete skončiť tak ako oni."

Zo stropu výťahu sa vynoril premietač a na stenu začal prehrávať video. Bolo dlhé, no chvalabohu zrýchlené. Boli v ňom traja muži. Držali v ruke poháre, čo naznačovalo, že asi nebudeme prví, od ktorých chcela zahrať túto pieseň. Aké to neoriginálne, všakže? 

Začali hrať, musím povedať, že im to celkom ladilo, no zrazu sa jeden z nich pomýlil. Prosili ešte o jednu šancu,no Funny bola neoblomná a nahnevaná. Prekypovala hnevom. 

"Vážení a milí, je mi ľúto, ale zadanie úlohy ste nesplnili. Game over, game over, game over! Muhahaha! Užite si posledné minúty života."

Začala hrať pieseň, ale prekvapivo nie muzikálová. Bola to pieseň od skupiny Florence and the Machine What the water gave me (keď sa nad tým dnes zamyslím, výber piesne dával zmysel) a na stenách sa objavili obrovské otvory, cez ktoré do vnútra začala prúdiť voda.  Počas piatich minút bol celý výťah naplnení a muži ostali plávať hore bruchom ako mŕtve rybičky. Spodná stena výťahu povolila a voda s telami sa prepadla dole do tmy, bohvie kam. Asi tam má nejaké skladisko na mŕtvoly, alebo čo.

Po tomto videu som ostala v šoku. Najskôr sa mi celý tento únos zdal ako zlá komédia, ale potom čo som videla, som sa začala báť o svoj život. 

"Dobre, dobre. Chápem, že toto nie je žart," povedala som.

"NO veď za to Cate. Myslím, že tvoji rodičia by boli smutní, keby ich nádejná spisovateľka umrela vo výťahu, len preto, že si nemohla odpustiť svoje sarkastické poznámky. Každopádne mali by ste zabrať, lebo vám ostáva už len 35 minút a 53 sekúnd, a ešte ste ani nezačali. To nie je dobré, to nie je dobré, to nie je dobré. Muhahaha!"  kričala.

A tak sme to začali nacvičovať.