What's going on? [SK] [POZASTAVENÉ]

3.kapitola- Šok

Hodila som sa Ryanovi okolo krku a začala som ešte viacej plakať. Nemohla som uveriť tomu, prečo mi mamina o jej rakovine nepovedala. Viac by som jej pomáhala a trávila s ňou viac času.
,,Ryan čo budem robiť? Nikoho doma nemám a v rodine tiež niesom najobľúbenejšia," s plačom som mu rozprávala.
,,Nemam kam ísť a s otcom nechcem byť  "
,,Všetko bude dobré. Neboj niekto sa o teba určite postará," tichým hlasom ma upokojoval.
Sedeli sme na pohovke čo bola v jej izbe. Môj plač stále neustupoval. Musela som myslieť na to čo mi mamina povedala: ,,Ver svojmu srdcu, nielen svojej mysli " .

Neskôr prišla aj Erika. Všetko jej musel povedať Ryan, lebo ja som sa stále nezmohla na slovo.
,,Úprimnú sústrasť Hana," aj ona začala plakať. Moju mamu mala tiež veľmi rada. Obidve sme ju brali ako našu najlepšiu kamarátku. Všetky tie spomienky, zážitky s mamou...
Bude mi strašne chýbať.

Erika povedala že ostane somnou u mňa doma, aby som nebola sama. Ticho sme sedeli v mojej izbe. Zrazu Erika začala hovoriť:
,,Môžeš bývať u nás ak chceš, mojej mame to nebude vadiť a otec je teraz v Japonsku u mojej babky." Myslela som si že to povie...
,,Nechcem ťa obťažovať, tak či tak sa musím starať o tento dom. Babka sem mala zajtra prísť. Volala nám pred týždňom," trochu som sa usmiala.
,,Nechceš sem pustiť Ryana ? Už 15 minút stojí pred dverami."
Udivene som sa na ňu pozrela, pretože som nepočula zvoniť zvonček.
,,On je pred dverami ? Prečo si mi to nepovedala skôr? "
,,Pokúšala som sa ti to nejak naznačiť, ale ty si bola niekde vo svojich myšlienkach," zasmiala sa .
,,Tak teda idem dole mu otvoriť. Ideš somnou ?" Už aj ja som sa zasmiala.
,,Noo, idem do kuchyne zobrať nám pitie a niečo pod zub. Takže ano."
Zišli sme dolú schodmi, zatiaľ čo Ryan stál pred dverami. Otvorila som mu. Hodil na mňa taký roztomilý pohľad, div že som sa nezačala trochu červenať.
,, Ahoj, si v poriadku ?" Opýtal sa a stále sa pozeral na mňa tým pohladom.
,, A-a-ano, už mi je trochu lepšie."
To červenanie stále neustupovalo
,,To som rád."
,,N-nechceš ísť ďalej? " bolo by slušné sa ho opýtať.
,,Až to nebude vadiť," ten jeho úsmev... ah.
,, Tak poď, akurát sme sa išli ja s Erikou najesť." Ten úsmev som mu opätovala. Vlastne ani neviem prečo som sa červenala. Nikdy ma nezaujímali tí frajeri čo sa len machrujú. Ryan tiež medzi nich patril, ale teraz sa mi na nich nepodobá.

,,Večera je na stole ," so smiechom povedala Erika, aj keď tá večera obsahovala len čipsy, kolu a šalát, ktorý som ešte ráno stihla spraviť pred odchodom do školy.
,, To tu není nič iné? " spýtala som sa so smiechom
,,Bohužiaľ, našla som len toto."
,, Neobjednáme si pizzu ?" Som rada že to navrhol, inak by sme asi pomreli hladom. S čipsami, colou a trochou šalátu sa určite nikto nenaje.
,, Dobrý nápad," zvolala som zborovo s Erikou. V tom momente sme sa obe začali smiať.
O tri-štvrte hodinu nám doviezli pizzu. Všetci sme s pizzou a s kolou vybehli do mojej izbi. Začali sme jesť ako zmyslov zbavený ( áno boli sme taký hladný,teda aspoň ja lebo od obeda som nič nejedla )
,,Ďakujem tu somnou ste. Neviem kde by som teraz bola."
,,Nemáš prečo ďakovať. Na našom mieste by si to tiež urobila." Ryan sa usmieval na mňa.
,,Presne. Nenechali by sme ťa len tak." Aj Erika sa k nemu pridala.
Neskôr sme sa rozprávali o škole, našich zážitkoch s mamou a o rôznych iných veciac, až sme nakoniec zaspali.

***

Ráno som sa zobudila ako prvá. Mala som totiž sen s mamou . Bolo to skôr premietanie spomienok s mamou z celého môjho života. Plakala som keď som sa zobudila. Ryan sa nato zobudil, zatiaľ čo Erika spala. Prišiel za mnou a silno ma objal.
,,Všetko bude dobré," šepkal mi do ucha. Bol to príjemný pocit mať niekoho pri sebe.
,, Som tu pri tebe." Chcel ma pobozkať..... keď v tom zrazu zazvonil zvonček.
,,To bude asi moja babka. Idem jej otvoriť," odtiahla som sa rýchlo od neho a bežala dole.
,,Ahoj babi. Vieš už o tom ?" Spýtala som sa smutne.
,,Včera mi volali z nemocnice,tak to viem. Prišla som sa s tebou porozprávať. O tom kde budeš bývať a s kým budeš bývať. Za hodinu sem príde celá rodina, takže ideme pripraviť jedlo."
Ani som nemoha nič povedať a už išla do kuchyne. Začala klepať mäso na rezne. Ja som začala robiť šalát. Neskôr babka spravila ešte tortu, koláč a ďalšie iné dobroty ( a áno stihal to do tej hodiny.) Ešte som šla skontrolovať Ryana a Eriku hore.
Ryan zase zaspal a Erika tiež spala. Prezliekla som sa do čiernych šiat, samozrejme aby som vyzerala aspoň trochu smútočne.

,,Vitajte teta Ela. Už dloho som vás nevidela."
,, Vynechaj ma tých formalít. Na takéto veci som není," vždy takto odvrkne, ako celý zvyšok rodiny. Samozrejme tej zo Slovenska.

Keď už všetci boli u nás, začala sa veľká debata o tom kde budem bývať.
,, U nás určite bývať nebude, my máme dom plný ľudí," hneď povedala teta Ela. Samozrejme že v ich dome žije len ona, ujo Milan a Šimon moj bratranec. A dom majú veľký ako mrakodrap
,, Ani u nás nemôže byť, my máme zase malý dom," to sa zase ozval strýko Gregor. Ten ale hovoril pravdu. Nemá moc veľký dom.
,,Kto bude mať vlastne tento dom?" už aj ja som konečne prehovorila .
,, Ja budem mať tento dom aj s dedkom," myslela som si že sa babka ozve.
,,Môžem tu ostať bývať? " spytala som sa takým nevinným pohľadom.
,,Noo," začal dedko ,, My sme ti už vybavili letenku do Japonska, do Tokia, kde budeš bývať s tetou Haru a so strýkom Isaom."
,,Čoo? Prečo nemôžem bývať tu s vami?" Nemohla som tomu uveriť čo počujem.
,, Vieš, my by sme ťa neuživili s tým našim malým dôchodkom."
Je pravda že majú strašne malý dôchodok, ale že by ma poslali do Tokia bývať? Vôbec mi to nejde do hlavy.
,, Prečo mi toto robíte? Prečo? Neberiete na mňa žiaden ohľad čo ja chcem a čo nie." Toto som už musela kričať na celý dom, čo mi išli prasknúť nervy.
,, Není to tak ako si myslíš, my ti chceme len dobre," babka ma začala utešovať, ale akosi sa jej to nedarilo.
,, Fajn. A kedy odlietam?"
,, V stredu čo je o 4 dni." Povedala som smiechom Anna, moja ďalšia teta čo ma nenávidí.
,, Tak veľmi pekne vám ďakujem že na mňa beriete taký ohľad "
V tom som rýchlo s plačom bežala hore do izby. Úplne som zabudla že tam je Ryan a Erika.

I hope you enjoyed. :)