What's going on? [SK] [POZASTAVENÉ]

7.kapitola- Spoločné veci

Dostali sme sa tam dosť rýchlo, lebo Riku všetkých zvalcoval, takmer. Všetci ním boli znechutení, že čo si to vlastne dovolil.

Moje meno bolo napísané pod triedou 1-3. Aj Riku bol v tej triede. Šťastím som ho objala. Nebránil sa.
,, Aj ja som šťastný že budem v triede s tebou. S takým pekným a jedinečným dievčaťom ako si ty," tú poslednú vetu povedal veľmi potichu, ale aj tak som ju počula. Začala som sa zase červenať, no teraz ešte viac ako predtým.
Odtotiahla som sa od neho a Riku ma ťahal o niečo ďalej od veľkej masy ľudí. Zastala som pri jednom veľkom strome. Stále ma držal pevne za ruku.

,, Tak teda zajtra už budeme spolu v triede. " povedal a hľadel na tú veľkú kopu ľudí ako sa postupne poberá do svojich tried.
,, To áno budeme. Nechceš mi pustiť tú ruku ?" podozrievavo som sa naňho pozrela.
,, Ehm... j-j-jasné." začal sa červenať. O môj bože, bol taký zlatý keď sa červenal. Začala som sa smiať, ale aj ja som sa trochu červenala.
,, Nejdeme aj mi do triedy pre knihy? " navrhla som aby sa necítil tak trápne.
,, Uhm.." pokrútil hlavou na súhlas a vydali sme sa do našej triedy.

Bola dosť veľká. Celá biela a s lavicami pre jedného žiaka. Sadla som si dozadu, do predposlednej lavice, pri okno. Na stole už boli pripravené učebnice. Vedľa mňa si sadol Riku. Asi aby na mňa dával pozor. Neviem ale je super mať niekoho pri sebe koho poznám.
Po chvíli, prišiel do triedy náš triedny učiteľ a začal hovoriť:
,, Dobré ráno, som váš triedny učiteľ a volám sa Suga Hinoshi.
Mám 25 a učím tu prvý rok. Dúfam že budeme spolu vychádzať," neverili by ste tomu ale aj môj triedny bol kawaii. Vyzeral na 18 a pritom má 25 (není normálne aby učil 18 ročný ale tak moja predstavivosť nemá hraníc ). Niekde som v triede začula, ako baby hovorili aký je strašne kawaii a sexi alebo niečo podobné.
,,Tákže, zajtra hneď na začiatku hodiny vybavíme, kto bude predseda triedy, podpredseda a ďalšie takéto veci. Z mojej strany všetko. Chcete sa niečo spýtať? "
Očami si pozrel celú triedu a keď ma uvidel usmial sa na mňa. Chápete to? Na mňa, na také strašidlo. Začervenala som sa trochu. Keď to zbadal Riku, hodil naňho vražedný pohľad.

Pár deciek sa ho začali pýtať otázky. Úplne na každú odpovedal, až na niektoré výnimky. Bol veľmi milý.
Keď to všetko skončilo, zbalila som si učebnice a odišla z triedy.
Tam som ešte čakala na Rikua, kým sa neprepchal cez decká z triedy. Oprela som si hlavu o stenu, neďaleko mojej triedy a začala rozmýšľať. O tom čo sa mi dnes udialo a o tom ako som sa zoznámila s Rikuom.
Zrazu ma z myšlienok vytrhol hlas učiteľa.
,, Ahoj ty si Hana-chan však? " spýtal sa nesvoj.
,, Áno som," ostala som trochu prekvapená .
,, Pán riaditeľ mi hovoril, že budem mať žiačku zo zámoria. Tak som sa ti chcel ponúknuť s pomocou. Môžeš sa obrátiť na mňa obrátiť, keď niečo nebudeš vedieť, alebo niečo potrebovať," usmial sa na mňa.
,, Ď-ďakujem sensei. " opätoval som mu úsmev a možno aj trochu začervenala, zase. Len dúfam že si to nevšimol.
,,Nemáš za čo," dodal a odišiel.

...
,,Čo ti hovoril sensei?" spýtal sa Riku cestou k metru.
,,Nič také. Len mi povedal, že mi je ochotný pomôcť, keď budem niečo potrebovať." len sucho som odpovedala.
,,Aha, fajn. Myslel som si že s tebou flirtuje..." pozrel sa na mňa, keď to dopovedal.
,, Neboj, neflirtoval. Táto konverzácia, bola ďaleko od flirtovania," zasmiala som sa a pozrela na ten pohľad úzkosti, ktorý mal teraz na sebe.
,, Nezájdeme do cukrárne? Máme ešte dosť času, kým príde metro."
vzdychol si a usmial sa. Videla som že už tá jeho úzkosť, sa pomaly stráca.
,,Môžme," teraz som ho chytila za ruku ja a ťahala ho do najbližšej cukrárne. Prekvapene sa na mňa pozeral, no nebránil sa tomu.

Po 5 minútach sme už sedeli v cukrárni (mimochodom tá cukráreň nebola strýka Isaa a tety Haru). Kúpili sme si puding a mochi. Neviem prečo, ale veľmi ma fascinovala konzistencia toho pudingu. Určite som musela vyzerať ako nejaký blázon. Ani sa nečudujem, prečo sa tak snažil, aby nevybuchol od smiechu. Po preskúmaní pudingu som ho začala jesť. Stále som mala pohľad blázna. Vtedy to už Riku nevydržal. Začal sa na mne smiať, až mu slzy začali tiecť. Asi po 5 minútach už mal zase svoj typický pohľad. Úsmev na perá a žiarivé hnedé oči, ktoré na sa na mňa nežne pozerali. Prerušila som to ticho a začala som hovoriť: