What's going on? [SK] [POZASTAVENÉ]

2.kapitola-Mama

Hneď ráno ako som sa zobudila, som si urobila moju každodennú rannú rutinu. Potom som zbehla dole za mamou. Rýchlo som sa naraňajkovala a šla za Erikou, ktorá ma čakala pred domom.

,,Ohayo Erika"
,,Ohayoo Hana. Pripravená na školu? " vždy sa ma to pýta aj keď vie, že ja som vždy pripravená.
,,Psychicky alebo fyzicky ?" Opýtala som sa zo smiechom.
,,Aj psychicky aj fyziky. Vieš že je tam blázinec už hneď z rána "
,,Jasné že som, aj keď sa obávam že zase schytám jablkom do hlavy . "
,,A nakoniec to schytá Marek lebo ťa bude chcieť ochrániť, ale akosi sa mu to nepodarí a nakoniec sa potkne." hovorila Erika z vlastnej skusenosti , lebo Marekovi sa strašne páčia aziatky ako sme my.
,, No a spadne na mňa"
V tom sme sa začali smiať, ako zmyslov zbavené.

Stali sme už pred školu. Nikto tam ešte nebol. My tam vždy chodíme skoro, aby sme ešte upratali našu triedu. Keby nebolo nás, tak by to vyzeralo ako po atómovej bombe, ktorá vybuchla len pred 5 minútami. Začali sme s vyrovnávaním lavíc, zbieraním odpadkov a nakoniec umytím tabule.
,,Hotovo" povedali sme na rovnako a sadli si do lavice. Postupne začali chodiť spolužiaci do triedy . Ten hluk bol miestami neznesiteľný. Škoda že nenosíme
školské uniformy. Školy by potom vyzerali skvelo, teda žiaci hlavne.
,,Aha koho to tu máme " zazubila sa Lívia a hodila po mne ten pohŕdavý pohlad.
,,Kačiatko sa sem prišlo posťažovať. Prečo sa nejdeš domov vyplakať mamičke na kolená? "
,, Moju mamu si do tej svojej prašivej huby neber. Nemáš pravo o nej hovoriť " bránila som sa.
,, Ale, ale kačiatko vie aj kričať. Dobre viem že tvoja mama je stále doma a domov si nesie za chrbtom tvojho otca, milencov." Týmto ma už vážne naštvala.
,,To nie je pravda," teraz som už vážne kričala a to na celú triedu,
,,nikdy by toto môjmu otcovi neurobila a navyše my si hovoríme úplne všetko, čo sa týka nás dvoch ,poprípade aj otca. Takže toto nehovor lebo inak..!" Erika ma už musela držať,lebo by som na ňu určite vyletela.
,,Inak čo? Čo spravíš ? Povieš to tvojmu ocinkovi, ktorý pred vami uteká? "
,,Inak poviem čo si robila s Rišom v piatok večer " v dverách sa objavil Ryan (ano volal sa tak )
Keď Lívia uvidela a počula Ryana ako to hovorí, hneď rychlo odkráčala z našej triedy s urazeným a zároveň zdeseným pohladom.
,,Ď-ď-ďakujem že si mi pomohol,"
koktala som , lebo som nemala slov. Nemyslela som si že somnou niekedy prehovorí (a to už somnou chodí do triedy 6 rokov )
,,Nie je za čo Hana " povedal s úsmevom a odkráčal za svojou partiou. On pozná moje meno ? V duchu som si stále dávala túto otázku až kým som neprišla domov

***

Konečne mám narodeniny . MÁM 15!! Konečne ten deň nastal . Ráno ako som zišla dole z mojej izby, mi mama hneď zagratulovala a ako darček mi dala náhrdelník čo ešte dávno dostala od môjho ocka, na ich prvom rande.
,, Ďakujem ti mami. Budem to opatrovať ako oko v hlave." s úsmevom som ju objala. Ona začala vtedy plakať.
,,Neplač, veď neodchádzam na koniec sveta "
,,Ja viem ale...nechajme to tak "
Ešte raz som sa jej poďakovala a šla do školy. Dnes som nešla tak skoro, lebo som bola s mamou. Neviem prečo ale mám zlý pocit že sa niečo stane. Našťastie celý deň bol fajn. Po škole ma Erika zobrala do jednej kaviarne. Ťahala ma do rohu malej miestnosti kde boli ľudia, torta ,darčeky a veľa ďalších vecí. Keď sme tam prišli všetci čo tam boli zvolali: ,,Všetko najlepšie Hana "
Nemala som slov, nevedela som čo mám povedať. Proste som to vôbec nečakala.
,,Erika toto si nemusela spraviť pre mňa."
,,Kto povedal že to je len pre teba?" uškrnula sa .
Sadla som si a obzerala sa kto tu všetko je. Boli tu niekoľko spolužiakov ktorý somnou aspoň trochu vychádzali a ešte... Ryan . Celú dobu sa na mňa len pozeral a usmieval sa . Nakoniec sme sa hodili do reči. Všimla som si že tu bol aj DJ. Bola som prekvapená čo všetko Erika zariadila. Okolo šiestej večer sme aj tancovali. Niektorí už boli aj trochu opitý. Ale veď ako inak by to bola párty bez alkoholu ? Ja samozrejme nepijem. V tanci s Ryanom mi začal zvoniť mobil.
,,Prepáč, ale musím to zdvihnúť," zakričala som mu do ucha.
,,Dobre, keby niečo ja budem pri bare." povedal s úsmevom.
Rýchlo som bežala na najtichšie miesto ktoré tu bolo. Stala som pred kaviarňou. V ruke som držala telefón a len nemo počúvala čo mi hovoria.
,,Hneď tam budem," zložila som mobil a rýchlo bežala k Erike a Ryanovi.
,,Ryan, odviezol by si ma čo najrýchlejšie do nemocnice ? Mama tam totiž je.." udychčaná som ledva zo seba dala hlas.
,, Dobre, a v ktorej nemocnici je?"
,,Tu v meste."
,,Okey, zober si veci a ideme."

Zobral ma na jeho motorke do nemocnice . Na personále som sa opýtala kde je moja mama. Bežala som po schodoch na 3. Poschodie a Ryan za mnou. Našla som doktora a ten ma zaviedol k mame. Po ceste k jej izbe mi hovoril o jej stave : ,, Tvojej mame veľa času neostáva."
,,Ako to že jej neostáva veľa času? Ako to myslíte?" zhrozene som sa na neho pozerala.
,,Tvoja mama má rakovinu a je v takom štádiu že môže zomrieť,"
Vtom momentálne sa mi podlomili kolená. Ledva som prišla na izbu, kde mamina ležala. Keď som ju uvidela, začala som veľmi plakať. Vážne nevyzerala dobre. Bola celá bledá.
,, Mami ako ti je ?" viem že to nebola moc dobrá otázka, ale nič zmysluplné ma nenapadlo.
,, Mám sa skvelo, pretože mám tu najlepšiu dcéru na svete," zťažka to hovorila, ale usmievala sa.
,,Prečo si mi o tom nepovedala?"
,,Vieš, nechcela som aby si bola smutná. Aj otec o tom vedel. Teraz to už vieš. " stále zťažka. Bolo vidieť že už pomaly opúšťa tento svet.
,,Hanka, ľúbim ťa aj tvojho otca. Nezabudni na mňa a hlavne pamätaj si že ver svojmu srdcu, nielen svojej mysli." Len čo to dopovedala , som slzami na očiach, ticho odišla na ďalší svet.

Toto je trochu smutnejšia kapitola. Dúfam že sa vám to páčilo. :)