Ples

96 6 2
                                    


Po dlhých hodinách chodenia z obchodu do obchodu sme sa s Madison vrátili domov.

,,Tak ako bolo na nákupoch, dievčatá?" Opýtal sa Misha hneď, ako sme prišli.

,,Ani sa nepýtaj." Odpovedala Madison.

,,Prečo? Niečo sa stalo?" Ďalej vyzvedal.

,,Ani nie, iba sme sa veľmi nachodili." Pousmiala som sa.

,,Poď." Ťahala ma Madison ku nej do izby.

,,Tak čím začneme? make-upom?" Opýtala sa ma Madison a ja som sa na ňu nechápavo pozrela.

,,Čo sa tak na mňa pozeráš?"

,,No len neviem o čom hovoríš."

,,Veď sa ideme prichystať na ten ples, nie?" Prikývla som na súhlas.

,,No tak teda? Dobre takže asi bude lepšie začať make-upom potom si oblečieme šaty a nakoniec si spravíme účesy. Ideš prvá." Hneď ako to Madison dopovedala už som aj sedela pred zrkadlom a Madison mi šla urobiť make-up.

O pár hodín neskôr:
Dokončili sme posledné úpravy a konečne sme boli pripravené ísť na ples. Ja som mala na sebe červené šaty a pri dekolte boli trochu čipkované.Vlasy som mala upletené do vrkoča a pár predných pramienkov mi zostalo volné a potom mi Madison ten vrkoč preplietla okolo hlavy.

Vlasy som mala upletené do vrkoča a pár predných pramienkov mi zostalo volné a potom mi Madison ten vrkoč preplietla okolo hlavy

Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.

Zišli sme do obývačky, kde na nás už čakala teta Susan, ktorá nás tam zavezie.

,,Wow, vyzeráte úžasne obidve." Povedala užasnuto.

,,Ďakujeme." Povedali sme Madison naraz čomu sme sa potom zasmiali.

,,Tak ideme?" Spýtala som sa.

,,Jasné tak poďme." Súhlasila som ňou Madison.

Nastúpili sme do auta a už sme sa viezli na ten ples. Samozrejme sme si pozvánku zobrali so sebou. Veľmi som sa tešila, aj keď som si bola vedomá, že tam zrejme nikoho nebudem poznať. Ale v kútiku duše som dúfala, že tam bude aj ten chalan čo som ho stretla v tom bare. Ale to som ešte netušila, že ten ples organizuje jeho rodina. Pomaly sme sa blížili ku domu, kde sa konal ples. Bola to veľmi pekná a veľká vila.

,,To budu nejaký boháči." Pomyslela som si.

,,Potom keď budete už chcieť ísť domov tak mi zavolajte a ja pre vás prídem." Povedala nám ešte teta Susan.

,,Jasné mami, potom zavoláme." Odpovedala jej Madison.

Teta Susan sa na nás usmiala zakývala nám a odišla.

,,Aj ty si taká nervózna?" Spýtala som sa Madison.

,,Ešte viac ako ty." Zasmiali sme sa obidve a pomaly sa kráčali ku dverám, kde sa hrnuli ďalší ľudia.

Vyzeralo to akoby sem prišlo celé mesto. Pred nami kráčalo jedno dievča s neskutočné peknými šatami. Boli čierno-zlatej farby s trblietkami na sukni a vrch bol čipkovaný. Hneď ako vošla do haly sa ku nej otočili dvaja muži a pozerali sa na ňu ako na svätý obrázok. Potom k nej obidvaja pristúpili každý z jednej strany a ponúkli jej rameno. Za ňou sme vošli ja s Madison. Čašník pri vchode nám ponúkol šampanské, ktoré som ja odmietla. Len čo sme vošli Madison sa hneď niekde vyparila.

,,No super! A čo teraz?" Nahnevala som sa na ňu.

Prešla som z vstupnej haly do ďalšej miestnosti, kde boli ďalší ľudia. Pristavila som sa pri stolíku s občerstvením. A tam stál ten jeden chalan čo pred chvíľou bol s tým dievčaťom čo malo tie pekné šaty a neustále sa pozeral na dvere na opačnej strane miestnosti a mračil sa. Mal také tmavo hnedé vlasy a strašne pekne modré oči, ešte krajšie ako má Damien. Keď som už ho chcela osloviť tak si zobral zo stola pohár a odišiel. Bola som sklamaná. Zrazu som sa vedľa mňa niekto postavil.

,,Šampanské?" Len som pokrútila hlavou na znak, že nie a ani som sa na dotyčného nepozrela a ďalej som upierala pohľad niekde pred seba.

Cítila som na sebe jeho pohľad a už sa to nedalo vydržať tak som sa naňho pozrela. Takmer sa mi podlomili kolená, keď som zbadala, že vedľa mňa stojí ON ten chalan z baru. A pozeral sa na mňa tými jeho prekrásnymi očami.

,,Zatancujeme si?" Zašepkal mi zrazu do ucha pričom mi nabehli zimomriavky a jemu úsmev z tváre nezmizol.

Na chvíľu som zaváhala, ale nakoniec som súhlasila. Doviedol ma do stredu parketu a všetci ostatný naokolo sa na nás tak divne až šokovane pozerali a ja som nechápala prečo.

,,Nečakal som, že ťa tu uvidím." Začal som konverzáciu.

,,Ani ja som si nemyslela, že tu budeš, už som si myslela, že tu nikoho nebudem poznať." Usmiala som sa naňho.

Aj on mi úsmev opätoval.

,,Pozorujem ťa už odkedy si sem vošla a musím ti povedať, že vyzeráš prekrásne." Pocítila som ako sa červenám.

Radšej som odvrátila hlavu.

,,Ale nemusíš sa predo mnou hanbiť." Povedal pričom mi palcom a ukazovákom chytil bradu, tak aby som sa pozerala priamo naňho.

,,J-ja s-sa ne-nehanbím." Začala som koktať.

On sa iba zasmial a ďalej ma viedol po tanečnom parkete. ,,Ako sa voláš? Rád by som vedel ako sa volá dievča s ktorým tancujem." Vyzvedal ďalej a sladko sa usmial.

,,Volám sa Gemma a ty?"

,,Klaus Mikealson." Povedal a pobozkal mi chrbát ruky.

Ja som naňho iba vyvaľovala oči.

,,Takže, že tvoja rodina usporiadala tento ples? Prečo? Ak sa smiem opýtať?"

,,Samozrejme, takže tento ples sme zorganizovali kvôli tomu, aby sme oslávili náš návrat do mesta."

,,Keď hovoríš, že oslavujete váš návrat to znamená, že vy ste miestny obyvatelia?"

,,Áno sme odtiaľto a dalo by sa povedať, že sme tu taký pôvodný obyvatelia." Povedal pričom sa milo usmial.

Chcela som mu odpovedať, ale zrazu nejaký chlap ku nám prišiel a niečo mu pošepkal.

,,Prepáč, ale musím niečo vybaviť ja sa hneď vrátim." Usmial sa na mňa, a keď odišiel a vyzeral dosť nahnevane.

Tak som odišla naspäť ku tomu stolíku, že si dám niečo pod zub.

,,Byť tebou tak si dám naňho pozor on nie je taký ako sa ti zdá." Povedal mi ten hnedovlasý chalan čo tu stál predtým, keď som sem prišla prvýkrát.

,,Prečo si mám dávať na neho pozor? Ty ho poznáš?"

,,Viac akoby som chcel." Falošne sa usmial.,,A ver mi nie je taký, ako sa na prvý pohľad zdá."

,,Ospravedlň ma, ale už musím ísť a daj si na seba pozor a daj si hlavne pozor na neho." Povedal a mykol hlavou tým smerom, kde stál Klaus.

Neviem prečo, ale jeho slová mi neustále vŕtali v hlave. ,,A hlavne čo tým myslel? A prečo ma pred ním varoval?"
----------------------------------
Po troch týždňoch som tu (začo sa vám veľmi veľmi moc ospravedlňujem) aj s novou kapitolou. Za prípadne chyby sa ospravedlňujem :) Hore máte obrázok Gemmy ako si ju asi ja predstavujem (samozrejme je na vás ako si ju predstavujete vy) :) Tak dúfam, že sa vám páčila a svoje názory mi prosím píšte do komentárov :) A tak ako vždy KOMENTUJTE alebo hviezdičkujte :)
*Katka*



When our worlds met- dočasne pozastavenéKde žijí příběhy. Začni objevovat