Priateľstvo a vojna

2.Kapitola- Príchod Vianoc

Rok ubiehal veľmi rýchlo. Za ten čas sa Austin spoznal s Georgeom o mnoho viac. Teraz to boli veľmi dobrí kamaráti. Časom sa k nim pripojilo jedno o rok mladšie dievča. Mala čierne rovné vlasy. Bola od Austina bola nižšia a od Georga ešte viac, keďže ten bol z nich najvyšší. Mala čierne vlasy, často ich ostatní volali farebné trio, keďže Austin bol blonďák, George bol hnedovlasý a Hana bola čiernovlasá. Mala na sebe dlhý kabát čiernej farby. Vlasy mala v cope. George mal nejaké zimné gate modrej farby a čiernu bundu, Austin mal okolo krku svoj šál zeleno-striebornej farby, kabát mal čierny a zimné čierne nohavice. Všade naokolo bol sneh a oni traja sedeli v parku. Okolo parku práve prechádzalo auto, ktoré rozhlasovalo: „Kvôli Vianociam sú všetky boje prerušené!" Auto túto vetu opakovalo mnoho razy a prechádzalo cez celý Berlín. Austin zbystrel.

„Stalo sa niečo?" opýtala sa príjemným hlasom Hana.

Austin mlčal.

„Kamoško?" opýtal sa  George.

„Ja len...mi napadlo, že ak sa boje zrušili. Môj brat ešte v tom sprostom Ruskom Stalingrade nezomrel!"

„Ja som ti to vždy hovoril," usmial sa George.

„Ano, možno príde aj na Vianoce domov," pošepkala Hana.

Austin sa usmial, no nie na dlho a povedal: „Kiež by."

„Prosím ťa, teraz na to nemysli, bude to dobré. A okrem toho, užívaj si Vianoce," povedal George a schmatol sneh a vytvaroval z neho gulu, ktorú hodil po Austinovi. Austin sa strhol a rýchlo zo seba striasol sneh. Pozeral sa na Georga a potom sa zasmial. Vzal sneh a tiež ho hodil do Georga. Hana sa len na nich pozerala a smiala sa. George žmurkol na Austina. Austin sa usmial a naraz hodili snehové gule do Hany. Ta začala kričať a smiať sa. Prešli neskôr ku Georgeovi do domu. Mali veľký dom. Mal dve poschodia a jeden suterén. Keď spoločne sedeli v Georgeovej izbe tak sa Hana opýtala: „Počuj ako pracujú tvoji rodičia?"

„Otec je vo vedení Luftwaffe a matka tá je jeho sekretárka," povie s úsmevom na tvári George.

„Aha," povedia Austin a Hana súčasne.

„Tvoji?"

„Môj otec je len vojak. A moja maminka, tá je doktorka," povie Hana.

„Doktorka?" skríkne Austin, ktorý si ohrieva ruky pri krbe v Georgeovej izbe.

„Ano, prečo?"

„Ale, však tuto nám Austin chce byť doktor, alebo veterinár," odpovedal George so smiechom skôr ako stihol Austin niečo povedať.

„Jingle Bells...morgen kommt Weihnachtman," spievala si Hana.

Austin a Hana po čase odišli domov. Austin sedel pri stene v ich kuchyni. Bol štedrý večer. Vonku snežilo a bola zima. Stôl bol plný jedla.

„Otče náš, ktorý si na nebesiach. Posväť sa meno tvoje..."

Celá rodina sa modlila. Po modlitbe si sadli a jedli. Po večeri prešli k ich vianočnému stromčeku. Bol taký pekný, že už Austin dlho taký nevidel. Bol do strieborno červenej farby a na jeho vrchu bola hviezda. Austin pozrel na jeden z darčekov, na ktorom bolo jeho meno. Vzal ho do ruky a začal ho rozbaľovať, keď ho otvoril, pozrel dnu. Bola tam celá sada chemických vecí. Chemikálie ale aj nádobky a vedľa boli injekcie.

„Jej! Ďakujem!" skríkol veselo. Rodičia sa naň len usmiali a rozbalovali si ich darčeky. Keď rozbalil jeho otec ďalekohľad, ktorý mu Austin kúpil usmial sa. Jeho mama dostala novú zásteru. A Austin si otvoril ešte jeden darček.

„S ním opatrne," napomenul ho otec.

Austin s ním narábal ešte jemnejšie, keď ho otvoril, usmial sa a vzal si do rúk obsah. Bolo tam malé šteniatko.

„Jééé!"

Austin objímal šteniatko.

„Je to baba," oznámila mu jeho mama.

„Bonny," povedal Austin.

„Čo?" opýtali sa jeho rodičia súčasne.

„Bude sa volať Bonny," zasmial sa Austin.

Napokon prišla noc a celá rodina išla na polnočnú omšu, kde stretli aj Georga a Hanu.

„Ahojte!" pozdravil ich, keď sa omša skončila.

Rodičia sa rozprávali spolu a Hana, George a Austin stále spolu v snehu pred kostolom. Vyrozprávali si, že čo dostali a napokon Austin podal Hane a Georgeovi tiež jeden darček. George dostal od Austina jeden veľmi pekný nôž, lebo mu raz povedal , že by taký chcel. Hane daroval bábiku. Naopak Austin dostal od Georga luk a šípy. Od Hany dostal jednu knihu. Keď už boli všetci unavení a vonku bola veľmi veľká zima, všetci odišli domov a spali.

Keď napokon prišlo ráno, tak všetci spali do obeda. Austin sa pozrel z okna a tam bolo veľmi veľké množstvo snehu. Austin už teraz začal s výcvikom Bonny. Bola celkom šikovná a s Austinom si vybudovali veľmi dobrý vzťah. Toto pekné a milé obdobie však veľmi rýchlo prešlo a už bol Január, ktorý bol ešte chladnejší. Boje už naďalej pokračovali a Vianočná atmosféra sa vytratila. Bonny o niekoľko centimetrov narástla a už ovládala aj nejaké nové povely. Teraz sa spolu všetci stretli na ich obľúbenom mieste a to v parku.

„Neviem sa dočkať, kedy táto prekliata zima skonči!" povedala nahnevano Hana.

Bonny sa hrala niekde v snehu a Austin s Georgeom sa len tak na seba pozreli.

„Nie vážne! Už ma to prestáva baviť, okrem toho, mám pocit, že v Rusku to našim vojakom sťažuje boj," povedala Hana.

„Je to pravda, tento boj už naozaj trvá veľmi dlho, ani mne sa to nepáči," prehovoril do reči George.

Austin mlčal.