Priateľstvo a vojna

6. Kapitola- Tisíc metrov nad zemou

Austin chvíľu nervózne prechádzal pred Haninim bytom. Pozrel si na ruku, ktorá bola ešte pred nedávnom v sadre. Pozrel s do vzduchu a nahlas si vydýchol. V tej chvíli vybehla Hana von.

„Ahoj, prepáč, že meškám, ešte som si niečo vybavovala," preniesla rýchlo a nezastavila sa, „kde je George?"

„On ide s nami?"

„Vy chalani ste naozaj nesmierne trdlá," prevráti očami a zvýši tempo.

Austin sa na Hanu zamračil, ale v skutočnosti si myslel, že George nejde a tak sa ani neunúval ho volať, stačilo, že mu povedal svoj názor.

Hana vošla do akéhosi čierneho auta a nechala otvorené dvere. Austin rýchlo vošiel tiež a zatvoril. Auto sa pohlo vpred.

„Kam ideme?" Opýtal sa Austin.

„Za Georgeom, a ak povie, že nejde, tak nemá na výber," chladne prenesie Hana.

„Tak fajn no," povedal Austin a pozeral sa z okna von.

Auto stále naberalo na rýchlosti a Austin sa pozrel na Hanu, ktorá sa tvárila celkom pokojne. Austinovi začalo tĺcť srdce, ani nevedel z čoho, že či to je z toho, že čoskoro bude bojovať proti ruskej armáde, alebo z toho, že auto ide veľmi rýchlo. Napokon auto zastalo tak prudko, že Austina hodilo o predné sedadlo.

„Ďakujem, počkajte ešte prosím chvíľu tu," povedala milo Hana.

Austin vyšiel z auta s Hanou a zaklopali Georgeovi na dvere.

„George!" skríkla Hana.

„No?" ozvalo sa spoza dverí.

„Ideme!"

„Nejdeme!"

„Ale ano! Ak ma nechceš naštvať, tak ideš! Inak ťa dorazím a myslím, že je jedno, že či ťa dorazím ja, alebo sa dorazíme v lietadle," kričala Hana.

Austin sa znepokojene pozeral na nervóznu Hanu. Dvere sa otvorili a tam bol George. Chvíľku sa objímal s Hanou a potom podal ruku Austinovi.

„Považoval som to, za žart. Mimochodom, ako sa chcete dostať do Ruska?" opýtal sa George.

„Hovorím, že môj otec pracuje v Luftwaffe," hovorila Hana a kráčala smerom ku autu, ktoré ich čakalo.

Všetci si spoločne nastúpili do taxíka a opäť sa pohol vpred.

„Nechápem, naozaj plánuješ ukra.."

Hana buchla lakťom do Georga: „Zmlkni!"

„Naozaj plánuješ ukradnúť nejaké lietadlo?" opýtal sa teraz úplne potichu George.

„Nie, otcov kamarát, je pilot, kolega, on ma má celkom rád, a tak trochu som ho požiadala, aby pre nás spravil niečo. Už máme zajednané aj lietadlo," povedala Hana tiež potichu.

„Ja neverím, toto je všetko nejaké moc divné, a mne sa to nepáči. Akým lietadlom letíme?" opýtal sa George.

„Ja neviem, nejakou Stukou či čo to je za šrot."

Zvyšok cesty Austin ne povedal nič. George s Hanou stále preberali, to čo urobia a Austin ich viacmenej ani nepočul, pretože tak šepkali, že počul každé druhé slovo. Taxi zaplatil Austin. Keď vyšli z auta. Ocitli sa na obrovskom letisku. Hana sa chvíľku obzerala a potom sa rozbehla preč. Austin s Georgeom sa rozbehli za ňou.

„Ahoj!" pozdravila Hana nejakého pána.

„Ahoj, Hana," znepokojene sa odzdravil pán.

Tento pán bol veľmi mladý. Bol vysoký a mal čierne vlasy. Na ruke mal hákový kríž. Jeho krk zdobil červený kríž, ktorý znamenal nejaké vyznamenanie. Na hrudi mal tiež niekoľko odznakov. Bol v akejsi uniforme, ktorú Austin ešte nikdy nevidel.