Bitch

4

"Výsledky máte dobré. Správanie už nie tak celkom ale vitajte na tejto škole."podal mi ruku a milo sa na mňa usmieval. Úsmev som mu opätovala a prijala jeho ruku. "V skrinke máte potrebné veci a učebnice. Tu máte kód ku skrinke a rozvrh hodín. Dúfam, že sa v najbližšej dobe neuvidíme, aby sme riešili nejaké problémy."

"O to sa nebojte pán riaditeľ."milo som sa usmiala a odišla z riaditeľne. Riaditeľ je celkom milý postarší muž a tmavé vlasy mu už kde tam pretínajú šedivé vlásky.

Po chodbe už nebolo ani nohy, okrem jedného chalana, ktorý sa hrabal vo svojej skrinke. No aspoň myslím, že to je jeho skrinka. Konečne som aj ja našla tú svoju a otvorila ju pomocou kódu na papieriku. S číslami problém nemám a toto trojčíselné sa ľahko pridalo ku tým ďalším. V skrinke som mala kopu učebníc. Netušila som na čo sú mi také hrubé, keď je tam učiva iba do pol učebnice a ostatok sú hlúposti. Pozrela som si rozvrh a prvú som mala mať matiku. Fajn začiatok. Pomyslela som si ironicky a vytiahla som učebnicu matiky. Zatvorila som skrinku a tým odhalila nepríjemné prekvapenie.

O vedľajšiu skrinku sa opieral ten chalan, ktorý sa pred chvíľou hrabal vo vlastnej skrinke. Pozrela som sa na neho s nadvihnutým pravým obočím a čakala čo z neho vypadne. Samozrejme na mňa iba zízal a uškŕňal sa. Vzdala som to.

"Čo chceš?"spýtala som sa s ľahostajným hlasom.

"Hneď z príchodu takáto drzá?"uchechtol sa a ďalej si ma až príliš okato obzeral.

"Mohol by si prestať na mňa zízať a vyklopiť zo seba prečo ma zdržiavaš?"zamračila som sa na neho a založila si ruky na prsiach.

"Ja ťa zdržiavam?"idiot. Ego má väčšie ako IQ.

"No vieš čo?"pristúpila som o krok ku nemu. "Ani trochu. Veď čo? Som tu prvý deň a na školu sa môžem vykašľať."viac irónie tam už ani nemohlo byť.

"Správne."uškrnul sa. "Tak čo keby sme si niekam vyšli?"

"Akože mi dvaja hej?"

"Jasné."

"Sorry kámo, ale ani neviem, ako sa voláš."smutne som sa usmiala a chcela ho obísť. Bohužiaľ ma chytil za lakeť a oprel ma o skrinky. Zase som si povzdychla a pozrela sa mu do modrých očí. "Tak čo zas?"

"Som Jeremy."usmial sa.

"A ja panna Mária."pretočila som očami.

"No tak! Povec mi svoje meno slečna záhadná."

"A čo keby si mi ty povedal svoje pravé meno?"vytreštil na mňa oči. Ja som sa iba uškrnula a nahla sa ku jeho uchu. "Christian."zašepkala som mu do ucha

"Skade vieš moje druhé meno?"spýtal sa nechápavo.

"Ja o tebe viem viac ako si myslíš Jeremy."naklonila som hlavu kus doprava. "Vaši rodičia majú strašný vkus na mená a Jeremy sa ti hodí viac ako Chris."

Odstrčila som ho od seba a vybrala sa do triedy, kde som mala mať hodinu. Do konca vyučovania zostávalo dvadsať minú tak som sa rozhodla kus preskúmať školu.

***

"Kurva!"zavrčal som a udrel do skrinky.

Skade doboha vie moje meno?! Skade o mne vôbec niečo vie?!

Tieto otázky mi hlavou blúdili celý deň. Nevedel som na ňu prestať myslieť. Keď sa mi nahla ku uchu som celý stŕpol a čakal čo sa bude diať. Dúfal som, že ma začne bozkávať po krku a uhryzne do ucha. Nie. To nie. Ona musela povedať moje skurvené meno. Ale z jej plných červených pier vyznelo krásne. Jej hlas je krásny. Jej postava je krásna. Jej zelené oči,tmavé vlasy, dlhé čierne nechty. Proste všetko.

Neviem ako som vyšiel z domu ale zastal som až pred klubom kde som ju prvý krát v piatok uvidel. Dúfal som, že ju tam uvidím a aj sa to stalo. Sedela na svojom mieste pri bare. Spoločnosť jej robila fľaška Jacka Danielsa a poloprázdny pohárik. Pohárom krútila a zlatistá tekutina v pohári sa ligotala. Potichu som sa ku nej priblížil a sadol si vedľa nej. Ani sa na mňa nepozrela, ale pochyboval som, že o mojej prítomnosti nevie.

"Dáš si?"spýtala sa ale svoj pohľad neodtrhla od pohárika v ruke.

"Jasne."povedal som jednoducho. Ona položila pohárik na dosku a prehla sa cez pult. Naskytol sa mi perfektný výhľad na jej zadok a rozhodne som si ho nenechal újsť. Zobrala z tade ďalší pohárik a naliala doň zlatú tekutinu.

"Ako si sa sem dostal?"

"Cez vchod?"ukázal som zmätene palcom za seba.

"Myslela som, že je zamknuté."rozmýšľala nahlas.

"Čo tu robíš? Cez deň je to tu zatvorené."povedal som a naďalej sa na ňu pozeral. Tú otázku síce mohla dať aj ona mne, ale nespýtala sa.

"Patrí mi to tu."mykla plecom akoby nič. Ja som na ňu iba nemo pozeral a keď si všimla môj pohľad tak sa iba uchechtla.

"Toto?"ukázal som rukami okolo seba.

"O to hore a dole."ukázala ukazovákom najskôr nad seba a potom pod seba.

"Čo je dole?"

"Garáž."diabolsky sa uškrnula a pozrela sa na mňa. "Chceš sa ísť pozrieť?"

"Že sa vôbec pýtaš."postavil som sa. "No dvíhaj tú svoju krásnu prdelku a ukáž mi tie beštie v podzemí."

"Pako."zasmiala sa a nezabudla si so sebou zobrať fľašu. Pristúpila ku mne tak blízko, že sme sa dotýkali hruďami. "Keď zistím, že si niekomu vykvákal, že mi to tu patrí a aké autá mám, tak ťa zabijem."zašepkala mi do ucha a následne sa mi otočila chrbtom a išla ku výťahu. Samozrejme nezabudla pri chôdzi krútiť zadkom. To mi robíš naschvál??? pomyslel som si a nasledoval ju.