Bitch

23

Na fotke Martin.

Taxikár zastavip pred mojím domom. Prekvapene pozeral na ten dom. Hodipa som mu nejaké bankovky a vyšla von. Martin nam zobrql z kufra tašky a vybrali sme sa po príjazdovej ceste ku domu.
Spomienky ma zasypavali jedna po druhej a skoro som pod tým tlakom odpadla. Z hlboka som sa nadýchla a pokračovala ďalej. Z vrecka som vybrala kľúče, ktoré som mala v byte zasypané prachom. Zastala som pred dverami a snažila sa upokojiť trasiace ruky. Predsa je len tu veľa nepríjemných spomienok na ktoré by som najradšej zabudla. Nakoniec som to ale zvládla a odomkla dvere domu.
Ovial ma nepríjemný nevyvetraný vzduch nad ktorým som musela pokrčiť nosom. Prekročila som prah dverý a porozhliadla sa po veľkej vstupnej hale. Vedľa dverý bol vešiak s poličkou na vrchu. Natiahla som tam ruku a snažila sa tam nájsť zbraň
Otec ju tam stále nechával pre prípad núdze. Nahmatala som ju až úplne pri stene a zobrala ju do ruky. Skontrolovala som zásobník a oprášila ju od prachu. Pre istotu som ju aj odistila a pomaly sa vybrala do skúmania domu. Kamera sa zapla v otcovej kancelárií a tak som sa tam išla pozrieť. Všimla som si Martina ako ma pozoruje pohľadom a odložil tašky na gauč. Potichu kráčal za mnou. Prišli sme až ku dveram pracovne.
"Čudné."zašepkala som. "Dvere bývali stále zavreté."
Opatrne som ich odchýlila a nazrela dnu. Nik tam nebol. Dvere som otvorila dokorán a vstúpila dnu. Prezrela som si celú miestnosť či niečo nechýba. Prezerala som poličky a Martin zásuvky stolu.
Pohľadom som zastala na rodinnej fotke. Bola tam aj mama a všetci sme sa usmievali. Bolo to odfotené pri západu slnka na jednej floridskéj pláži. Už neviem na ktorej ale ten deň si pamätám ako keby to bolo včera.
"Mia."otočila som sa za Martinom. Stál pri odchýlenom okne. Rýchlo som ku nemu priskočila. "Museli vojsť cez okno."
"Ako sa dostali na záhradu. Všade okolo je dvojmetrový plot." pozrela som na neho s prekvapením.
"Mali by sme obísť záhradu. Aj z druhej strany."
"Fajn." prikývla som. "Ale niečo tu hľadali. Vedeli kde je pracovňa."pozrela som na neho. "Najskôr zistíme čo chýba a potom to pojdeme omrknúť von."
"Ako myslíš ale je to ako hľadanie ihly v kôpke sena."povzdychol si a prehrabol hnedé vlasy.
"Musím vediet čo zobrali. A keď zistím čo tak možno aj kto."vysvetlila som mu a podišla som ku nemu až sme sa dotýkali hruďami. Položila som mu ruku na líce a zapozerala som sa mu hlboko do očí. "Pomôžeš mi?"
"Pre teba čokoľvek."povzdychol si a venoval mi letmý bozk na pery. "Tak sa do toho pustíme."
Zasmiala som sa na ňom a išla skontrolovať otcov stôl. Jedna zásuvka, druhá a tretia. Všetko tam bolo.
"Kurva!"zanadaval Martin na podlahu.
"Ona za nič nemôže. Ty nevieš chodiť."doberala som si ho.
"Čo keby si sklapla a radšej mi povedala, prečo je táto doska odchýlena?"zavrčal na mňa naštvane. Ja som sa rýchlo postavila a kľakla si ku jeho nohám. "Ideš ma požiadať o ruku? Aké romantické."povedal sarkasticky Martin.
"Čo ti kurva dneska je? Správaš sa ako päť ročné decko, ktoré nedostane lízatko."začala som na neho kričať. "Uvedom sa už konečne! A ak to nemáš v pláne tak vypadni."zavrčala som naštvane a pozrela sa na podlahu. Odsunula som tú dosku a zostala som nemo pozerať. Pod doskou bola skrýša. Maly priestor v ktorom bola drevená krabička. Opatrne som ju vytiahla a otvorila ju. Bolo tam plno papierou. Každý som prelistovala a zistila, že sú to zmluvy a ďapsie nepotrebné hlúposti. Nikdy som nevedela, že si otec skrýva dokumenty. Ak to skrýval tak to musí byť dôležité.
Zobrala som krabičku do ruky a položila ju na pracovný stôl. Sadla som si na otcovu stoličku a začala čítať tie papiere.
Zmluva o kúpe budovy. Papiere od auta a ostatných majetkov našej rodiny. S povzdychom som ich položila na kraj stola a preskúmala ostatok krabičky.
Falošné doklady. Nie len jeho ale aj moje, Tinine a aj matkine. Všetky som pozorne prečítala. Čo to bolo som vedela aj bez toho a tak som to položila na papiere. Ďalej tam boli ešte nejaké fotky osôb, ktoré som nikdy nevidela. Na druhej strane fotky boli ich mená.
"Nevieš kto to je?"spýtala som sa Martina a ukazala mu tie fotky. Pozrel sa na každú z nich a pokrútil hlavou na zapornú odpoveď. "Slepá ulička."povzdychla som a oprela sa do stoličky.
"Už tam nič nie je?"spýtal sa ma a položil fotky na stôl.
"Nič. Iba zbytočnosti."povzdychla som a oprela sa o stôl. "Nevedela som, že si otec skrýva dokumenty. Keby som vedela, tak by som možno prišla aj na to, čo z tejto krabičky zobrali."strčila som do nej a zletela na zem. S hlasným buchnutím dopadla na zem a rozbila sa. Martin sa skrčil a následne vyrovnal. Ukázal mi dva obdĺžnikové papiere. Zobrala som ich do ruky a pozrela na ne.
"Sú to letenky prvej triedy do Monaka."povedala som prekvapene
"Načo by tvoj otec chodil do Monaka?"spýtal sa prekvapene a postavil sa vedľa mňa.
"Netuším."pozrela som na dátum. "Je už rok prepadnutá."
"Ale prečo dve?"
"Asi chcel Tinu zobrať na módnu prehliadku."odfrkla som ironicky.
"Alebo tam mala spraviť skúšku. Možno tam poznal niekoho kto mu tam dlhoval veľa peňazí."rozmýšľal.
"Nik nebol taký sprostý aby otcovi dlhoval peniaze."
"Čo ak hej. Čo ak ho ten neznámi dal zastreliť?"
"Otca zastrelil Eliot! Nie dáky idiot z Monaka!"
"Kto je Eliot?"spýtal sa prekvapene.
"Dlhý príbeh."povzdychla som a ruky si zložila na stole. Monako? Neznášal Monako.
"Čo ak sa sem vlúpal prave on?"
"Eliot je zasran. Neodvážil by sa."zasmiala som sa. Pozrela som sa do kúta steny kde bola schovaná kamera snímajúca pohyb. "Dalo by sa zistiť kto tu bol."
"Ako?"spýtal sa príliš nadšene.
"Dones mi laptop z tašky."poslúchol a odišiel.

Kratšia a asi aj nezrozumiteľná. Rozhodla som sa pre dlhší príbeh a tak tu bude ešte dosť častí. Teraz tu bude taká záplietka, ktorá by nikde nemala chýbať. Vaše názory v komentoch ma potešia ;)