Bitch

14

"Gratulujeme."

"Ďakujem vám páni."máličko som sa na nich usmiala.

"Ste najmladšia žena, ktorá dosiahla desiatu úroveň." povedal mi asi Július. Jeden s tých starších členov spolku.

"A teraz je na rade vaše tetovanie."jeho meno som si nezapamätala ale tiež mal okolo 40 rokov ako Július.

Dverami do presklenej miestnosti v klube vošiel vysoký zavalitý chlap s malou briadkou. Miestnosť v klube, kde sa dostane iba ten, kto pozná kód od dverí. Dve steny sú zo skla ale nevidno cez ne dnu. A ku tomu sú ešte aj zvukotesné. Môj otec si potrpel na bezpečnosti. Ten chlapík bol celý potetovaný. Jeho zavalitejšia postava zodpovedala jeho práci. A jeho koža bola čistým umením.

"Mia toto je Frank. Najlepší tatér v celom meste a aj štáte."povedal mi Martin a ja som si s tým chlápkom potriasla rukou.

"Čo to bude slečna?"spýtal sa ma a ja som mu ukázala obrázok.

"Hmmm...kde to bude?"

"Pravá lopatka."súhlasne prikývol.

"Tak sa do toho dáme."tleskol rukami a otvoril tašku, ktorú si priniesol.

______________________________________

"Mali by sme Tomáša nejak prekvapiť."povedal z ničoho nič Ben, ktorý sa objavil pred dverami môjho domu.

"A to už načo?"nadvihol som na neho pravé obočie. Ben automaticky vošiel dnuka a vyzul si botasky.

"Dobrý deň pani Wailandová."milo sa usmial na moju mamu, ktorá ako vždy vyšla z kuchyne. Rada varí a číta knihy o varení a vraví, že to sa najlepšie číta v kuchyni. A tiež tam často nechodím a vraj má tak odo mňa pokoj.

"Ahoj Ben."slabučko sa na neho usmiala. Nechcela vyzerať, že by ho najradšej rozniesla v zuboch ale bohužiaľ, nedarí sa jej to.

"Ideme hore."povedal som a vybral sa do svojej izby. Za mnou kráčal Ben. Otvoril som dvere od izby a Ben sa hneď hodil na moju postel. Ja som sa oprel o písací stolík na ktorom som mal notebook.

"Má narodky, ak si zabudol. Presne o päť dní čo je presnejšie streda."pozeral do mobilu kde mal asi kalendár. Silne pochybujem, že to všetko vedel z pamäte.

"A to chceš plánovať už teraz?"

"Času nie je nikdy dosť a lepšie skorej ako keby sme na neho zabudli."

"Píplo by mi upozornenie takže by som nezabudol."

"Bude mať devätnásť. To sa musí osláviť."

"Tebe ide iba o tú oslavu, však?"

"Nieeeeee."

"Jasné, že ni."pretočil som očami. Niekto zaklopal na dvere a následne sa otvorili. Vo dverách sa objavila moja mama.

"Ja len, že či si nedáte večeru."povedala váhavo. Očami preskakovala medzi mnou a Benom. Ben sa pekne usmial, pri tom úsmeve sa dievkam podlamujú kolená ale mojej matke je z neho zle.

"Rád si niečo dám, ďakujem." povedal milo. Taký často nie je. Mama prikývla a odišla.

"Neflirtuj s mojou mamou."zamračil som sa na Bena.

"Neflirtujem iba sa snažím byť milý."mykol plecom a vybral sa ku dverám.

"Tak v tej milosti pokračuj a ja hodím šabľu."

"Tak na to sa rád pozriem."uškrnul sa a vyšiel z izby.

Prišli sme do kuchyne kde na stole už boli prichystané taniere. S tanierov pomaly stúpala para. Mama sedela na jednej strane stola a mi s Benom sme si sadli oproti nej.

"Dobrú chuť."usmiala sa na nás a začala jesť polievku.

"Podobne."povedal Ben. Ja som iba pretočil očami a bez slova sa pustil do polievky.

V kuchyni vládlo napäté ticho a bolo počuť iba štrngot lyžičiek. Videl som ako sa mama chcela na niečo spýtať. Otvorila ústa ale následne ich zatvorila a rozmyslela si to.

"S Benom chceme usporiadať Tomášovi oslavu."povedal som aby som prerušil to ticho. Bolo mi to nepríjemné.

"To je od vás milé chlapci."usmiala sa na nás. "Ak sa nemýlim, tak by mal mať teraz 19 rokov."

"V stredu."povedal Ben.

"Ak chcete tak ju môžte spraviť u nás. Dom je veľký."ponúkla sa mama. "Ak budete chcieť, tak ja môžem ísť ku jednej kamarátke. Dávno som ju nevidela."

"To by bolo fajn."prikývol som. Ben tiež prikývol.

"Miesto máme, teraz iba domyslieť detaily."

_________________________________

Osprchovaná a v spodnom prádle som stála pred zrkadlo. Pozerala som sa na svoje prvé tetovanie. Bolo celkom veľké, ale pekné. Pozerala som sa na odraz v zrkadle až som si nakoniec dala bielu košeľu. Nosila som ju na spanie a siahala mi až po kolená. Pomaly som išla do kuchyne a napustila si do pohára vodu. Na mojich bokoch zrazu pristáli teplé dlane.

"Pristane ti to."priložil pery na moje pravé rameno. Slabo som sykla. Ešte som mala podráždenú pokožku a štípal ma aj ten najletmejší dotyk. Sprcha bola hotové peklo.

"Prepáč."ospravedlnil sa a oddialil svoje pery.

"V pohode. Len to štípe."položil som už prázdny pohár na linku.

"Viem."jednou rukou odtiahol golier košele a pozrel sa mi na lopatku. "Máš to riadne červené."chytil ma za ruku a viedol ma do spálne. "Ľahni si na brucho. Natriem ti to."

"Martin, je to v poriadku."

"Nie je to v pohode. Ak ti to nenatriem, tak sa ti to zapáli a bude to bolieť ešte viac."zamračil sa na mňa. "Ľahni si."

"Fajn."zavrčala som. Dala som si dole košeľu a ľahla si na posteľ. Martin podišiel ku posteli a sadol si na kraj. Pozerala som ako si na prsty vytlačil kus bielej masti.

"Kus to zaštípe."povedal a prsty priložil na moju horúcu pokožku. Zahryzla som si do spodnej pery aby som nesykla.

"Máš studené prsty."

"To sa ti iba zdá."uchechtol sa. "Tak a je to."

"Na bruchu nezaspím."

"To ti popije."zastrčil mi jeden pramienok vlasov za ucho. Milo sa na mňa usmial. "Vedel som, že to zvládneš."

"Ďakujem."povedala som a jemne sa na neho usmiala.

"Za čo?"spýtal sa nechápavo.

"Že si mi zachránil život. Že si ma vytiahol z pekla a prinútil znova žiť. Proste za všetko."

"Pre teba by som spravil aj to posledné Mia. To predsa vieš."usmial sa na mňa.

"Viem."prikývla som a zavrela oči. Bozkal ma na ľavé líce.

"Idem do sprchy."zašekpal.

Niečo som nezrozumiteľne zamrmľala a prikývla. Ešte som počula ako sa za ním zatvorili dvere a potom som sa dostala do toho bezproblémového sveta.

Trvalo mi asi hodinu, kým som našla nejaké normálne tetovanie s tigrom. Dúfam, že sa vám páči táto kapitola a plánujem do ďalšej dať aj vysvetlenie. Vaše názory do komentov :)

Pokračovanie nájdete na mojom profile pod názvom War of Heart.