Kráľová obeť

V druhom stave

Bezbranne som sa snažila dostať zo zovretia kráľa. Ten sa iba uškŕňal a jazykom mi prešiel po krku, až k výstrihu.

Nemohla som kričať, brániť sa. Nemohol som nič. On bol kráľ a ja iba jeho poddaná.

Privrela som oči a snažila som sa nebrániť. Hrýzla som si do spodnej pery a po lícach mi tiekly slzy.

,,Otvor oči. Musíš sa nato dívať " Bola som nútená tie prekliate oči otvoriť. Pohľad sa mi naskytol na vyškierajúceho kráľa.

,, Pustite ma! " Tieto slová som z úst vypustila skôr, ako som si to premyslela. Surovo ma potiahol za vlasy a hodil ma do postele. Vyzliekol si všetko svoje oblečenie a ľahol si nado mňa.

Vyhrnul mi šaty a prevliekol mi ich cez hlavu. Strhol zo mňa nohavičky a surovo do mňa vnikol.

,, Au! "
~~
Ležala som bezhybne na posteli, presnejšie som ležala na ľavom boku. Po spánkoch mi tiekly slané slzy. Bola som prikrýta čiernou prikrývkou. Kráľ Harold pred pár hodinami odišiel z komnaty. Stále som pred očami mala jeho spokojný úsmev, keď do mňa vnikal. Jeho vzdychy a môj plač.

Privrela som oči a snažila som sa zaspať,lenže ťaživý pocit v mojom srdci a mysli mi to nedovolil.

Dvere na mojej komnate sa s rachotom otvorili. Stál v nich nahnevaný kráľ, ktorý pri pohľade na moje telo a slzy sa zasekol. Jeho hnev sa ihneď vytratil. Odvrátila som od neho zrak.

Celé telo ma bolelo. Pichalo ma v podbrušku. Stále citim jeho hrubé prirazí.

,, Jimena, si v poriadku? " Neodpovedala som. Môj plač iba zosilnel a o pár sekúnd nato sa mi z úst drali hlasité vzlyky.

,, Jimena, zlato. Si v poriadku? " Šepol a priblížil sa ku mne. Svoje dlhé prsty priložil na moje čelo. Ihneď som mu ruku zhodila dolu.

,, Nedotýkajte sa ma! Ste obyčajný chuj! Nebrali ste na mňa žiaden ohľad!" Výkrikla som a chcela som sa postaviť, lenže ťaživý pocit v podbrušku mi to nedovolil. Sykla som bolesťou a ruku som si položila na miesto, kde ma to bolelo.

,, Zavolám..., " Nedovolila som mu dopovedať, kedže som mu skočila do reči.

,, Nikoho nevolajte! Chcem ísť domov, čo na tom nechápete?! Pustite ma. Ja to tu už nevydržím. Prosím, " Šepla som.

,, Nie " Zrazu sa s milého kráľa stál odporný.

,, Radšej umriem, ako by som tu mala byť, " Prehovorila som rovnakým hlasom ako on.

S chuti sa zasmial. Prehrabol si svoje hnedé kaderi. V jeho očiach sa odrážala temnota a bezcitnosť.

,, A ako to prosím ťa chceš urobiť? " Spýtal sa.

,, Ták, že nebudem nič jesť a ani piť. A ak dovolíte, chcem si oddýchnuť, tak prosím...., " Ľahla som si do postele a zavrela som oči. Pár minut som sa tvárila, že spím. Keď som začula, ako odišiel, otvorila som ich a vypukla som v obrovský plač.

Z môjho života sa stalo ešte väčšie peklo, keď som zistila, že som v druhom stave.