Kráľová obeť

,, Môj dedko vás zničí "

,, Nedotýkajte sa ma! Počujete! Pustite ma! " Skrikla som na kráľa Harolda, ktorý ma surovo držal. Jeho nálady sa menili ako Londýnske počasie.

,, Pustite ma! Bolí ma t,o " Zo slzami v očiach som sa zadívala so jeho nahnevanej tváre. ,, Ako si sa opovážila o mne hovoriť Anabell?! Ako si sa opovážila jej povedať, že som tu s tebou ležal v posteli?! " Výkrikol a hodil ma do kúta. Hlavu som si udrela do steny a z úst mi unikol hlasitý ston bolesti.

,, Ja som nič nepovedala..., "prisahám, že som jej nič nehovorila. Ako by som aj mohla? Je to kráľovna, ihneď by mi dala sťať hlavu.

,, Drž hubu! Už nech prejdu tie tri mesiace! Konečne zomrieš," vzlykla som a poutierala som si krv, ktorá mi stekaly z čela až k perám.

Kráľ sa otočil a bez slova odišiel z mojej izby.  So slzami v očiach som sa postavila zo zeme,poutierala som si slzy, otvorila som šuflík a vytiahla som odtiaľ hrubý spis.

Práve teraz je ten správny čas. Práve teraz možem ukázať každému kto som! Nie som hlúpa a naivná sedliačka, som jediná dedička obrovskej ríši vo Francúzku. Môj dedko ma našiel.

Spis som skrila späť do šuflíka. Okúpala som sa, vlasy som si nechala voľne padať, jemne som sa namalovala, obliekla som si dlhe, modré šaty, ktoré sa skladali z čipky. Do uši som si dala perly a usmiala som sa na svoj odraz.

Toto bola posledná kvapka. Už mi nikdy neublíži. Nikto sa ma nedotkne.

Spis som si dala do rúk a vyšla som zo svojej komnaty. Kráčala som až na druhu stranu paláca.

,, Idem za kráľom " Vstupila som do jeho komnaty. Sedel na posteli aj s Anabell, ktorá sa na niečom smiala. Hlúpa krava!

,, Čo tu robíš?! Kto ti dovolil vstúpiť dnu?! " Vybehol na mňa Harold. Zasmiala som sa a našpúlila som pery.

,, Ja, " Falošne som sa usmiala. Sadla som si do obrovského kresla.

,, Č-o? " Nechápavo sa mráčil. ,, Pokoj, Harlod," Prehovorila som posmešne. Anabell sedela na posteli a nechápavo sa na na mňa dívala. ,, Ako si sa opovážila ma osloviť mojim menom?! " Výkrikol a chcel podísť ku mne, ale zastavila som ho.

,, Moje meno je Jimena Gomez. Áno, presne tá Gomez. Kráľovna celého Francúzka. Moje bohatstvo je tak veľké, že mi tvoje bohatstvo nesiaha ani len po členky. Zničim celu túto ríšu! Rozpútan vojnu s osmanskou ríšou a kľudne aj s tvojou ak chceš," Jeho zreničky sa rozšírili. Náhle sa začal smiať, ale keď sa zadíval do papierov, ktoré som mu počas rozprávania dala, smiech ho ihneď prešiel.

,, Som jediná následníčka rodiny Gomezovcov. Som ich dcéra a ty budeš pykať za tie údery, ktoré si mi uštedril. Môj dedko ťa zničí, Harry, " V tom momente do komnaty vtrhla moja ochranka.

,, A ty Anabell, umrieš. Zabijem ťa, tak isto, ako si ty chcela zabiť moje dieťa. Budete všetci pykať, "
Pozn:
Hlásim sa s novou časťou :D

*Scajka*