Po takom dlhom čase? Navždy!

Pravda a uvedomenie

Pozrel som sa na Jamesa. Myslel som, že si robí srandu, ale v jeho očiach nebola ani stopa po smiechu. Skôr konštatoval.

,,James ja.....určite si si všimol, že nám to s mamou v poslednom čase neklape a......"

,, Nemusíš mi nič hovoriť. Všimol som si. Už to viem dlhšiu dobu. A stretnutie s Dracom ma v tom iba utvrdilo. Neboj sa, nevyčítam ti to. Vieš odkiaľ to viem?" opýtal sa ma, keď si všimol môj prekvapený pohľad.
,,Našiel som tvoj starý denník ešte zo školských čias."

,,Ako...?" neveriacky som sa naňho pozrel.

,,Nooo. Raz, keď som sa v noci zakrádal, aby som vyjedol čokoládu, som ťa počul, ako si zo spánku hovoril. Najprv som nevedel čo to je lebo si si mrmlal. Ale teraz viem že to bolo ,Draco, a čo sa týka denníka, ten som našiel, keď sme triedili pôjd."

,,Vyjedal čokoládu? Vážne?" spýtal som sa s lyšiackym úsmevom. James sa na mňa nechápavo pozrel, ale až potom si uvedomil, že sa preriekol.

,,Ups..." venoval mi ospravedlňujúci úsmev. Potom však zvážnel. ,, Máš ho rád? Viac ako mamu?"

,,James ak si čítal môj denník zo školy, tak potom vieš, že nežijem s tvojou mamou, pretože by som ju miloval. Nie. Som s ňou preto, lebo ten koho milujem sa po vojne vyparil a ja som ho nemohol nájsť. Zmieril som sa s myšlienkou že zomrel a zobral som si Ginny, lebo ona ma milovala a ja som ju mal rád. Síce nemiloval, ale mal rád. Prosím nehnevaj sa na mňa. Srdcu nerozkážeš. Chcel som dať tebe a Albusovi stály domov a milujúcu rodinu. Ale teraz, keď viem, že Draco žije a stále ma miluje, tak nemôžem ďalej žiť takýto život. Aj keby som neviem ako chcel, ale nemôžem. Je mi to ľúto. Úplne som vás sklamal." vydýchol som skľúčene a položil si hlavu do dlaní.

,,Oci, vždy vo všetkých rozprávkach čo ste mi čítali, keď som bol malý láska vždy zvíťazí. A ak máš Draca tak veľmi rád, tak mi to nevadí. Ako by povedal ten starý šedivý dedko, čo býva skoro v každej rozprávke. Choď za svojím srdcom. Nech sa rozhodneš akokoľvek, stojím pri tebe. Len mi sľúb, že na nás nezanevreš a budeš nás chodiť navštevovať. Mám Draca rád. Páči sa mi. Nevadilo by mi mať druhého otca." povedal a venoval mi taký veľký úsmev, že som nevedel čo na to povedať.

,,James, nikdy by som na vás nezanevrel. A zatiaľ tak ďaleko s Dracom nie sme. Ale náhodou viem, že by mu nevadilo, keby mal za synov takých úžasných chlapcov. Má ťa rád. Tak isto ako ja. A keby sa náhodou stalo že by sme došli tak ďaleko, že by sa stal tvojím otcom, chcel by si bývať s nami?" spýtal som sa nesmelo.

,, JASNÉ!" vykríkol a skočil mi okolo krku.
,,Vlastne nie jasné." zarazil sa a jediné čo z neho znovu vypadlo bolo ,mama,.

,,James, ja by som bol veľmi rád, keby si sa rozhodol ostať pri mne, no ak budeš chcieť ostať pri mame nebudem ti to zazlievať. Nakoniec je tu predsa len ešte aj striedavá starostlivosť. No teraz si s tým nelám hlavu. Je zbytočné sa zamýšľať nad niečím, čo ani s istotou nevieme, či bude.

,,Máš pravdu oci."

,, Jasné že mám, tak ako vždy." zasmial som sa. No poďme sa už radšej vrátiť domov, nech si mama nerobí zbytočné starosti. Koniec koncov, stále jej musím povedať veci ohľadom Draca. Už jej nechcem ďalej klamať..." povzdychol som si skľúčene. Vôbec neviem ako jej to mám oznámiť. Nechcem jej ublížiť, ale ani Dracovi. Tomu som už ublížil dosť. No nech sa rozhodnem akokoľvek, stále bude jeden z nich trpieť.

,,Neboj sa, ja ti s tým pomôžem." povedal James.

,, Ďakujem. Ale myslím že proti tomuto výbuchu mi nepomôžu ani všetci svätý."

Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Ani neviete aká som šťastná. Mám okolo 250 zhliadnutí. Pre niekoho je to nič, ale pre mňa je to obrovský úspech. Ďakujem aj tým, ktorý mi zanechali like alebo koment. A tým, ktorý aj naďalej čítajú moju poviedku, venujem túto kapitolu. Ešte raz vám veľmi pekne ĎAKUJEM.😁😁😁😁😂😂😂😘