Po takom dlhom čase? Navždy!

To nie je k smiechu Potter

,,Draco Lucius Malfoy! Poznal som ťa keď sme boli rivali, poznal som ťa aj vtedy, keď som sa do teba zaľúbil a poznám ťa aj teraz. Tak sa opováž tvrdiť opak. A moje city k tebe sa počas tých rokov nevytratili. Ba naopak. Mám pocit, že ešte zosilneli. Milujem ťa. A už to pochopili moje deti, aj Ginny, tak prečo to nemôžeš pochopiť aj ty."

,,Ale ja..." chcel protestovať, no márne. Skôr než dokončil vetu som mu do toho skočil.

,,Nechcem počuť žiadne reči v tom zmysle že si smrťožrút, alebo že ma nie si hoden. Práveže ty jediný ma hoden si. Sú to len úbohé výhovorky, ktoré si vymýšľaš. A to len preto, že sa bojíš."

,,Odkiaľ si zobral takú blbosť. Ja som Malfoy. Ja strach necítim."

,, Vážne? A čo zakázaný les v prvom ročníku? Keď si zbadal postavu v čiernom, tak si s ženským krikom odtiaľ utiekol." zasmial som sa a pousmial nad tou spomienkou.

,,To nebol ženský krik." povedal okamžite urazene.
,,Ale mužný bojový pokrik rodu Malfoyov." tak teraz som to už nevydržal a rozosmial sa na plné hrdlo.

,,Neviem čo je na tom vtipné Potter. A viem, že je to pre teba nadľudský výkon, ale snaž sa správať trochu kultivovane. Tu si totiž na verejnosti." zavrčal a už ma ťahál za rukáv do jeho izby, aby sa za mňa nemusel hanbiť.

Za gramatické chyby sa veľmi ospravedlňujem, ale slovenčina nie je práve moja parketa.😊