Po takom dlhom čase? Navždy!

Ráno po tom

Harry:

Ráno ma zobudili slabé slnečné lúče, ktoré sa predierali oknom cez zle zatiahnutý záves. Tuho som prižmúril oči a chcel ešte zaspať, keď v tom som si uvedomil, že nie som u seba doma. Znovu som otvoril oči a všimol si na svojej hrudi ležať blonďavú kšticu vlasov. Vtedy som si spomenul na naše včerajšie nočné dobrodružstvo. Na tvári mi hral spokojný a prihlúpli úsmev. Keby ma v tej chvíli niekto videl pomyslel by si, že som práve vylízal misku smotany. A svojím spôsobom by to aj bola pravda. Znovu som sa pozrel na hlavu odpočívajúcu na mojej hrudi a začal skúmať jej nádherné rysy. Prekrásne vykrojené pery, úžasne tvarované lícne kosti, ostro rezaná brada, ktorá mi šla toľkokrát na nervy, keď sa zdvíhala​ do výšin a dávala ostatným najavo, že jej majiteľ znamená niečo viac ako všetci ostatní. Samozrejme nemôžme zabudnúť na oči schované za krásnymi viečkami, ktoré lemujú dlhé riasy. Nemá ich jednofarebné. Menia sa mu podľa emócií. Myslel som si že to nie je možné, ale po dlhodobom pozorovaní si to človek všimne. Možno by som vo svojich myšlienkach pokračoval aj ďalej, ale začal som byť vzrušený. Myslíte že by sa Dracovi páčilo prebudenie s mojím malým Harrym v jeho okrúhlom zadočku? Asi nie. Tak som sa teda zdvihol a zamieril do kuchyne s tým, že mu spravím raňajky do postele.

Draco

Zobudili ma príjemné vône, ktoré určite vychádzali z mojej provizórne spravenej kuchyne. Lenže kto by..... ach, no jasné. Okamžite som si spomenul čo sa včera stalo. A hlavne s KÝM. Nemohol to byť len sen? Po tvári sa mi rozliala príjemný a uvoľnený úsmev. Ten však zmizol v momente, keď som sa pokúsil sadnúť a nahradil ho bolestný úškrn. Nie, to určite nebol sen. Kto by bol povedal, že ten debilný Potter pochopí moju poznámku ,ošukaj ma tak že si zajtra nesadnem, doslovne. Chudáčik môj chutný zadoček. Ja ťa pomstím. Tok mojich myšlienok prerušilo tiché vrznutie dverí. Do miestnosti vošiel Harry s obrovským voňajúcim podnosom. Keď si však všimol môj výraz, okamžite podnos položil a venoval mi jeden jemný a lenivý bozk z ktorého som vycítil lásku a možno prísľub ďalšieho kolečka. Naše jazyky sa lenivo preplietali a bojovali o nadvládu. Samozrejme ako vždy vyhral Harry. No nič. Tak som ho aspoň chytil za prednú stranu trička a stiahol ho ku mne na posteľ. Rukami sa zaprel na bokoch mojej hlavy a svoju nohu vtesnal medzi moje stehná. Hneď som pocítil jeho dosť veľký problém. Tak tá moja pomsta za môj krásny zadok bude musieť chvíľu počkať. Ale bude dvojnásobná presne ako moja bolesť zadku, keďže tipujem že toto len pri bozkávaní neostane.

Musela som túto časť napísať ešte raz keďže sa mi celá vymazala. Veľmi by som chcela poďakovať ľuďom ktorý mi tu nechali nádherný komentár a povzbudili ma k tomu aby som v tomto príbehu pokračovala. Samozrejme ma veľmi potešili aj tí ktorý to čítajú a zanechajú nejaký ten votes. Takže moje veľké ďakujem patrí práve vám.