Lost piece of my heart II. [HP Fanfiction]

12. PANI MALFOYOVÁ

Hermiona ráno rozlepila oči a zastonala, bola naozaj unavená, no nemala šancu sa ešte viac zachumlať do perín, keďže ju matka prišla zobudiť.

„Dobré ráno," usmievala sa Rose Grangerová, na svoju dcéru. „Mala by si vstať, už je dosť hodín."

„Dobré, mami." Hermiona sa posadila. „Už som hore." zahundrala a zívla.

„Ach, ty moja pekná." matka ju pohladila po vlasoch. „Dneska je tvoj veľký deň."

Hermiona prikývla. Spomenula si, ako podobný rozhovor viedli pred vyše rokom, no vtedy bola plná pochybností, zmätku, neistoty a strachu. „Mám trocha strach, že sa niečo pokazí." priznala sa.

„Ale nie," vyhlásila pani Grangerová. „Dneska bude najkrajší deň v tvojom živote, to ti sľubujem- Teda druhý najkrajší."

„Áno," Hermiona sa usmiala a jemne si pohladila bruško. „Neviem sa dočkať, kedy ju zovriem v náručí a uvidím jej očká a úsmev."

„Určite bude prekrásna, ako ty." matka ju pobozkala na líce. „Ale mali by sme sa chystať, lebo čas beží."

„Ocko?" spýtala sa Hermiona.

„Neviem naposledy sa snažil učesať Krivolaba."

***

Draco, narozdiel od Hermiony bol čulý ako rybička, no nervy mal napnuté, a mal pocit, že každú chvíľu vybuchne. Anabelle raňajkovala spolu s rodičmi, kým on pobehoval po jedálni, a každého sa aspoň dvakrát spýtal, ktorú kravatu si má dať

„Draco, vychodíš tu dieru!". Narcissa nad ním krútila hlavou. „Sadni si, a najedz sa." požiadala ho.

„Nie som hladný." namietol Draco.

„Sadni si Draco," zopakovala Narcissa. „A zješ aspoň niečo, pretože ti ešte príde zle a odpadneš. A bez námietok."

„Dobre," poslúchol a posadil sa na stoličku vedľa sestry. Vzal si aspoň hrianku a džús. Ani necítil chuť, jedol iba automaticky, no akosi mu bolo naozaj trocha lepšie. „Idem sa pripraviť." povedal napokon.

„Šedú, alebo zelenú?" spýtal sa ešte raz.

„Šedú." žmurkla naňho Anabelle. Prikývol a chcel odísť, keď naňho zavolala zase: „Draco, viem, že si hrdý slizolinčan. Ale dneska žiadne zeleno strieborné košele, áno?"

Draco niečo zahundral, vyplazil na ňu jazyk a šiel sa pripravovať.

„Prisahám, že ten je ešte vyklepanejší než som bol ja." uškrnul sa Lucius a Narcissa sa tiež zasmiala. „Idem synáčika skontrolovať."

Anabelle sa zatiaľ na otca žiarivo usmiala. „To znie ako vtipná historka, porozprávaš?"

„Si naozaj veľmi všetečná, srdiečko."

„Som Malfoyová, predsa." žmurkla naňho.

***

Svadobný obrad a hostina sa mali konať v Šikmej uličke. Hermiona tentoraz opustila od muklovského kostola a zo svojej rodiny tam chcela mať iba rodičov. Priatelia pre ňu znamenali viac ako príbuzní, ktorých v skutočnosti sotva poznala. A nemala chuť hrať divadlo, o tom, že jej život je normálny, pretože nebol. Mágia bola jej súčasťou a ona túto svoju stránku nechcela skrývať.

Narcissa im pomohla vybrať nádherné miesto. Kúzlami to tu vyzeralo ako na lúke, všade boli kvety. Stoly a stoličky potiahnuté bielym saténom na ktorom dominovala strieborno zlatá mašľa. Všetko to bolo ukryté pod akýmsi provizorným altánkom. Okolo oltára boli biele a ružové ruže, a pri ňom stál malý očividne nervózny čarodejník s ktorým sa zhováral minister mágie Kingsley. Na opačnej strane bol bar v tvare U na ktorom bolo poukladaných veľa farebných, už na pohľad lákavých koktailov.