Lost piece of my heart II. [HP Fanfiction]

22. HVIEZDIČKA

Oliver naozaj odišiel, a Anabelle sa teda ospravedlnila Georgine a išla do svojej izby. Sadla si na posteľ, objala si kolená a potichu sa rozplakala. Čakala naozaj hocičo, ale toto nie. Všetko vyzeralo tak krásne posledné dni, možno až príliš ...

„Anabelle," Georgina už hodnú chvíľu klopala na dvere, ale keď to očividne nepočula, odvážila sa vojsť. „Ach, neplač."

„Prosím," požiadala Oliverovu mamu. „Nechajte ma samú ..."

„Nie," Georgina sa k nej sadla. „Kľudne sa mi posťažuj, uľaví sa ti."

Anabelle zavrtela hlavou. „To nemôžem." trocha sa pousmiala.

Georgina sa zasmiala. „Ale no, ja viem, že je to môj syn. A ako každá matka, nemám rada kritiku na moje dieťa. Ale som naňho tiež poriadne nahnevaná. Nemal právo ti to urobiť."

„Hej, tá ploštica Jocelind ..." Anabelle sa mračila, ale prerušilo ju, ako sa Georgina rozosmiala.

„Ploštica?" utierala si slzy. „To je fakt príhodné pomenovanie."

„Mám aj iné, ale nechcem byť vulgárna." odvetila Anabelle. „Určite si len niečo zase vymyslela, a on sa k nej opäť rozbehol, len čo zavolala."

„Možno to bolo naozaj niečo dôležité."

Anabelle odfrkla. Utrela si slzy a zatvárila sa pochybovačne. „No som neskutočne zvedavá."

***

Medzitým v Londýne, na Ministerstve, Jocelind vzlykala a neprehovorila ani jedného slova, akurát si vypýtala pohár vody.

Vypočúval ju Dawlish a Sirius, ale Harry pomaly strácal trpezlivosť. Pozrel na hodinky, bolo už celkom neskoro a on chcel byť jednoducho doma pri svojej žene. Rozhodol sa prevziať výsluch a čím skôr to trápenie ukončiť. Dorazil jej právny zástupca, ktorý iba vychrlil rôzne požiadavky. Harry si bol takmer istý, že je vinná, a jeho inštinkt klamal málokedy.

„Čo tu dočerta robíš Oliver!" vyhŕkol, keď mu Oliver Wood vošiel do výsluchovej miestnosti.

„Ollie! Jocelind sa celá rozžiarila, že prišiel. Vstala a vbehla mu do náručia. potom sa však zase rozplakala. „Vezmi ma preč ..." šepkala.

„Merlin, to je ale divadlo ..." poznamenal Sirius, tak, že ho počul iba Harry, ktorý s ním súhlasil.

„Vypadni Oliver!"

„Harry no tak!" Oliver akoby prepočul to, o čo ho Harry žiadal. „Jocelind poznám. Určite sa stal nejaký omyl!"

„Oliver!" Harry naozaj zvýšil hlas. „Ak okamžite nevypadneš, tak ťa dám zavrieť! Nemáš tu čo robiť!"

Oliver teda naozaj odtisol Jocelind, ktorá si opäť sadla a vzlykala. Harry po chvíľke šiel za Woodom, a výsluch opäť prevzal Dawlish, hoci asi to nebol dobrý nápad, lebo on jediný vyzeral byť náchylný jej veriť. Sirius sa naňho mračil..

„Čo to malo znamenať Oliver!" pýtal sa Harry nahnevane svojho kamaráta. 

„Jocelind mi dala vedieť, ... žiadala ma o pomoc."

„Aké ohľaduplné!" poznamenal Harry sarkasticky. „Nemal by si byť s Anabelle?"

„Anabelle, vie že som tu! A nevťahuj ju do toho!" ohradil sa Oliver.

„Oliver, nerád ti to hovorím, ale tá ženská zabila svojho manžela!" vravel Harry. „Je len otázkou času, kedy sa prizná."

„A čo sa vlastne stalo?" chcel vedieť Oliver.