Lost piece of my heart II. [HP Fanfiction]

31. CELÝ ČAS TO BOLO KLAMSTVO

Anabelle sa o pár dní cítila už oveľa veľa lepšie. Už nebola ani taká bledá, a opäť sa usmievala. Lucas bol už tiež mimo nebezpečenstva. konečne jej ho priniesli, a mohla ho pohladkať a objať. „Je to krásne a zdravé dieťatko." usmiala sa na ňu mladá sestrička, keď jej ho vložila do rúk.

„Áno." Anabelle si konečne privinula. A pobozkala ho na líčko. „Láska moja najkrajšia." nežne sa dieťatku prihovárala a pritom plakala.

Neustále pri nej niekto bol.  Troška jej to aj prekážalo, ale na druhej strane vedela, že sa ju snažia iba chrániť. Oliver sa prakticky od nej nepohol, jedine keď ho vyhnala Narcissa aby sa aspoň prezliekol a osprchoval. A hlavne si trocha pospal.

„Je krásny." Narcissa bola šťastná. „Zlatko, ani nevieš akí sme šťastní. Hlavne, že ste obaja v poriadku."

  „A podobá sa na teba." usmial sa na ňu Lucius. „Vďaka Merlinovi."

„Otec!" Anabelle sa zasmiala. „To nie je pravda. Vyzerá presne ako Olivera."

„Nezdá sa mi."

„Lucius nechaj ju." stopla ho Narcissa. „Si šťastná miláčik však?"      

„Áno som." odvetila Anabelle. „Napriek tomu, že už nebudeme mať ďalšie deti. Ale som vďačná, za Lucasa. Je nádherný a zdravý. Čo by som viac mohla chcieť nie?"

„Ach, ty moja." Narcissa ju pohladila po líci. „Si veľmi statočná."

Anabelle sa usmiala hoci, napriek tomu čo hovorila, sa necítila až tak statočne. A trápilo ju to, no odsunula tie myšlienky v mysli do najtemnejšieho kúta. Nechcela sa o tom rozprávať. Nie teraz ... Ani na to nechcela myslieť a snažila sa zmeniť tému.„Bol tu aj Draco s Hermionou." vravela. „Pretým Fleur, Luna ... Ginny s Harrym. Viktor poslal pozdrav. Aj Ron. Je úžasné mať toľko skvelých priateľov. A Teddy mi priniesol nové obrázky."

„Ten malý je úžasný." povedala Narcissa. „Lucius, neprevracaj očami!" zamračila sa. „Malý Teddy je skvelé dieťa."

„Ktoré nehovorí neustále o ničom inom než o Potterovi a Blackovi a nejakej Viktórii." odpovedal Lucius. „Snáď z toho vyrastie."

„Victoire," opravila ho jemne Anabelle. „Je to také malé rozkošné dievčatko. Vyzerá ako víla. Je to vnučka Artura Weasleyho."

„Merlin!" zašomral Lucius.

„Čo?" nechápala Anabelle, ale Narcissa nad tým mávla iba rukou.

***

„Dawlish!" zavolal Harry jedného zo svojich podriadených. „Niečo nové?"

„Nie," odvetil. „Slečnu Stawleyovú sme stále nenašli."

„Do čerta!" zanadával Harry. Bol nevyspatý, unavený. Malý James bol celkom nepokojné dieťa a tak si v noci tiež neoddýchol. V práci to bolo tiež hrozné. „Potrebujem ešte niečo." spomenul si. „Potrebujem všetko o jej príbuzných. Mená, adresy. Všetko!"

„Postarám sa o to," sľúbil Dawlish

Harry osamel. Rukami si podoprel čelo a doprial si pár minút na to aby zavrel oči. Sirius mal pravdu ohľadom tej čokolády. Čo bolo výborné, pretože majiteľ obchodu si Jocelind pamätal. Mali tak aspoň svedka, a tým pádom ju mohli aj zatknúť, lenže zmizla. Bez stopy.

Ledva Harry trocha zadriemal, keď vošiel Sirius. Bez klopania ako vždy. „Toto mi dal Dawlish," podal Harrymu pergamen. Ten potlačil zívnutie. 

„Skvelé!" Harry vstal. „Aspoň nejaká stopa," vravel. „Pôjdem to preveriť."

„Chceš spoločnosť?