Život VS Hra

Svetlo vo tmách svieti

Stojím uprostred tej tmy. Zrazu sa všetko zmení. Na moment vidím zdevastované mesto a vela mrtvol. No zrazu všetko zhasne. Zlaknem sa. V rohu sa vytvorí postava. Spoznám v nej Alex. ,,Výborné" povie a pochváli samú seba. ,,Ahoj" poviem jej. Zasmeje sa. ,,Ahoj." odpovie mi. Podíde ku mne bližšie. ,,Ako to robíš?" spýtam sa. ,,Je to tu" povie a poťuká mi po čele. ,,Len v mojej hlave?" Prikývne. ,,Inak by si videl to čo som videla ja a to nedopustím." Povie smutne. ,,Dievča, milujem ťa stále viac."
,,Aj ja teba" povie. ,, Teraz si moje svetielko aj naozaj a svetlo vo tmách svieti." poviem jej. ,,Počuj" povie mi ,,mal by si trochu simulovať. Aby to nebolo nápadné."
,,A čo by som mal akože robiť ?"
,,No vieš trochu vrieskať a tak."
,,Fajn"
Nadýchnem sa a spustím. Je mi to strašne smiešne, len s ťažkosťami sa premáham. Dúfam že nikto nevidí moju tvár. Je na nej široký úsmev. ,,Dobre Adam, to by stačilo." Pozriem sa na Alex. Mračí sa. ,,Desíš ma." povie. Vyzerá že to myslí vážne. Strhne sa a spozornie. ,,Niekto je vonku. Musím ísť. Ale neboj, budeš vidieť len tmu. Aspoň dúfam." Keď ju chcem objať, zmizne. Tma ostáva ale prebleskuje aj to čo som mal vidieť. Dvere sa otvoria. ,,Vrešťal si jak malé decko." povie mi Daniel a vysotí ma z miestnosti. Alex sa opiera o stenu a namáhavo dýcha. ,,Táto tu skoro omdlela" povie a ukáže na zadýchanú Alex. Vyriešime si to neskôr. Alex sa odlepí od steny a spoločne odchádzame. ,,Naozaj si skoro omdlela?"
,,Neveril by si aké to bolo namáhavé." povie mi no usmeje sa. ,,Ďakujem, ale čo si videla, že sa tak bojíš?" Alex stuhne. ,,Ja, neviem či...."
,,Alex, mne môžeš povedať čokolvek."
,,Dobre, videla som teba. Mrtveho. A tiež našich. Všetko to bolo tak živé...a..."Pokrúti hlavou. ,,Nemal som sa pýtať" skonštatujem vecne. ,,No...asi nie." odpovie mi. Som ja ale hlupák. ,,Ale nevadí. Som rada že som ti to povedala." Vyzerá že sa jej aspoň trochu ulavilo. Aj za to som rád. Nesie až příliš vela vecí na jednu osobu. Nemal by som sa starať do jej vecí, ale ak sa s nikým nepodelí, nezvládne to. ,,Musím ísť k Tamar." povie mi keď sa blížime k nášmu bytu. ,,Ide..." nestihnem dopovedať lebo ma preruší. ,,Sama" dodá. Skloním hlavu. ,,Chápem" vytisnem zo seba. Postaví sa na špičky aby ma pobozkala. Je nízka, nedočiahne. Ale ja sa rád zohnem. Jej pery sú horúce. Akoby čakali na tie moje. Rukou mi zablúdi do vlasov. Ja ju zas zvieram okolo pásu. Je moja. A ja sa s nikým nedelím. Ruky jej sklzly na môj krk. Moja pokožka planie pod jej dotykom. Keď sa odtiahne pripadám si o mnoho silnejší. Akoby sme sa nevedeli nabažiť jeden druhého. Znova sa pritisne na moje pery. Drví ma svojimi. Rukami tak živelne a majetnícky že ledva dýcham. ,,Alex" pretisnem pomedzy krátku pauzu. Ak neprestane, neručím za seba. Odtrhne sa odo mňa a lapá po dychu. ,,Prepáč...ja....neviem čo to so mnou je."
,,Žeby láska?" spýtam sa so smiechom. ,,Asi hej," prikývne ,,mala by som ísť." Položí mi ruku na hruď. ,,Čakaj ma. Do večera sa vrátim." Prikývnem. Sledujem ako odchádza k dverám z ktorích sa vynorí kučeravá hlava Tamar. Alex vojde dnu a Tamar mi zakýva. Odkývam jej a otočím sa. Nedovolím tým dverám sa zavrieť kým Alex nebude dnu...

Alex

,,Tamar, musím ti niečo povedať." vyslovím hneď ako vojdem dnu. ,,Tak davaj" povie mi. ,,Vidím ťa dvakrát." poviem. Tamar vybuchne do smiechu. ,,Vypila si si, či čo?" dostane zo seba. Pokrútim hlavou. ,,Naozaj, tvoje druhé ja je väčšie, žiarivejšie a velmi skutočné." Tamar stíchne. Zdvihne sa a dotiahne ma pred obyčajnú stenu. ,,Dívaj sa." prikáže mi hrobovým hlasom. Čumím na stenu ako totálny debil. ,,Čo tam akože má byť?" spýtam sa podozrievavo. ,,Dívaj sa pozorne" šepne mi Tamar. Znova sa zahladím na stenu. A zrazu bum. Na stene sa objaví dlhý text. Zaspätkujem. ,,Čo do..."
,,Tak si to ty." povie Tamar a rukou si prekryje ústa. ,,Čo...kto...som ja?" ,,Pred pár rokmi" začne Tamar a rukou šialene máva ,,sem prišlo dievča. Ruth. Áno tak sa volala." Pri tom mene zmeraviem. ,,Prišla raz sem. Vyzerala inak ako obvykle. Povedala mi len že je to odkaz pre niekoho a načarbala tam toto." Ukáže na stenu. ,,Zrejme to bolo pre teba."
,,Takže je zo mňa divná kreatúra, ktorá vidí neexistujúce nápisy." Zhrniem. ,,Alex, to nie. Môžeš nám velmi pomôcť." Povie mi Tamar a pohladí ma po ruke. ,,Do...dobre tak ja teda pôjdem." vykoktám a zdvihnem sa. ,,Dobre, keby niečo som tu." Vyjdeme von. Prejdem pár krokov a príde to načo som tak dlho čakala.  Zrútim sa na zem a z očí sa mi hrnú slzy. V tejto chvíli si želám umrieť. Nikdy som nemala vysoké sebavedomie. Ale teraz už nemám žiadne. Som len chudera. Obyčajná chudera. Pomaly sa pozviecham a opriem sa o stenu. Musím byť silná. Keď nie pre seba tak aspoň pre Adama. Akoby žil s tým že som sa vzdala bez boja. Že som nezabojovala ani o neho a našu lásku. Pomaly sa postavím. Stena je moja opora aj naďalej ale už viem ako tak chodiť. Ale čosi ma zastaví. Ako keby vbudovaný alarm. Pozriem sa za roh. Nič. Len tma a ticho. Až příliš velké ticho. Kolko môže byť hodín? Škripot dverí mi napovie že je príliš neskoro....

Adam

Neviem tu obsedieť. Alex je niekde vonku, sama, a ja si tu vysedávam v zatuchnutej cimre. To som teda dobrí frajer. Nechám svoju babu vonku s tými čo nás chcú zabiť. Dobre, Tamar sa o ňu postará ale akonáhle vytiahne päty z jej bytu je v tom sama. Do pekla, som sprostý. Ale že úplne. Otvorím dvere a vybehnem von. Idem si po teba Alex. Ale ako ju nájsť. Spleť chodieb sa mi zdá rovnaká. Najprv k Tamarinmu bytu. To je doprava. Rozbehnem sa čo najrýchlejšie. Pri Tamarinom byte sa zstavím. Upúta ma mokrá mláčka. S hrôzou podýdem k mláčke. Skloním sa a namočím do nej ruku. Sú to slzy. Slzy mojej Alex. Prečo plakala? ,,Alex!" zrevem na celý komplex. Žiadna odpoveď. No zrazu začujem otváranie sa dverí. Nie... Alex je vonku. Ja som vonku. A to čo v noci chodí po chodbách je vonku tiež. ,,Alex!" zrevem zase a rozbehnem sa. Sú to preteky. Ja vs to čo chodí po chodbách. A v hre je moja Alex.

Čavendo ludkovia. Som rada že to stíham přidávat celkom rýchlo. Šak sú prázdniny. Tak užite si prázdniny. Mám vás moc moc rada.

Chyby sú teraz početnejšie, sorry, ale sú prázdniny.

Tayra222