Život VS Hra

Pomoc z vonku

Druhý človek je Tamar. Vlasy má rozcuchané a rozhádzané na všetky strany. No vyzerá že je to jej jedno. Asi už načisto šaliem lebo okolo celého jej tela vidím akoby druhú Tamar. Žiarivú. Klakne si ku mne. ,,Nemohol si ma zavolať skôr ?" vyčítavo mu povie. Zavzdychám a skrútim sa do klbka. ,,Alex," zašepká Tamar úplne iným tónom ako pred tým ,,ako sa cítíš ?" To je mi otázka. ,,Mizerne" poviem cez zaťaté zuby. ,,Bola dnu ?" Spýta sa Adama. Nemo prikývne. ,,Do pekla." povie Tamar. Nový nával bolesti ma prinúti zvraštiť tvár a schovať ju do dlaní. ,,Alex," znova sa mi prihovorí Tamar ,,si silnejšia ako si myslíš, tú bolesť môžeš potlačiť ak chceš." Je vôbec normálna ? Ja a potlačiť tú bolesť, ha najlepší vtip aký som kedy počula. ,,Nemôžem" poviem a cez ústa mi unikne výkrik. Halucinácie sú späť. ,,Si trápna" povie mi Grace. ,,Nie, ty nie Grace." zašepkám. ,,Čože?" opýtajú sa ma Adam aj Tamar súčastne. ,,Mala si zomrieť." pridá sa mama. ,,Asi áno, mami." priznám si. ,,Má halucinácie." ozve sa Tamarin hlas. ,,Do rána to nevydrží." ,,Alex" prihovorí sa mi Adam. Horko ťažko sa sústredím na Adama. ,,Si moja láska. Chápeš, ak o teba prídem neviem čo ďalej." Moja pozornosť je neuveritelne skúšaná. Ale zvládnem sa sústrediť. ,,Ak by som ťa stratil" pokračuje ,,a je mi jedno kto by bol na vine, poddal by som sa Danielovi. Nevládal by som bojovať ďalej. Len ty ma držíš nad vodou."
,,Adam, ja chcem byť s tebou. Ale som slabá. Nezvládnem to." ,,Nie si slabá" zamieša sa do rozhovoru Tamar ,,nikto by to nevydržal tak dlho ako ty. Snaž sa to premôcť" ,,Za pokus to stojí" šepnem. Nadýchnem sa. Utiahnem sa do seba. Hladám niečo čo by mi mohlo pomôcť. Zrazu narazím na tuhú stenu. Čo to je? Idem ďalej. Stena je oblá a ja sa nemôžem dostať dnu. No tak! Hladám dvere. Keď ich nenájdem skúsim to silou. Tlačím na stenu a odriekam si mená všetkých ludí na ktorích mi záleží. Kraluje im Adam. S týmto menom na perách stenu prerazím. Keď sa dostanem dnu čaká ma tam Tamar. ,,Ahoj" poviem jej. ,,Tak si tu" povie mi Tamar. ,,Vyzerá to tak." prisvedčím ,,Ale čo tu robím ?" Tamar sa na mňa zahladí a jej oči potemňujú. ,,Ja som Tamar Smokeová som sprievodca a liečitel. Ty si Alexandra Reestová. Tvoj dar ti bude zjavený onedlho. Prekonala si tmu zvonku. Ešte ale nie si v bezpečí. Tma tu ešte je. Je tvojím osudom ju poraziť. My ti pomôžeme." S týmito slovami sa vyparí. A ja sa budím tiež. Scéna predo mnou je vcelku vtipná. Adam ma pozoruje ako keby som mala dostať histerický záchvat a Tamar sa na mňa škerí. ,,Vitaj" povie mi Tamar a obíme ma. ,,Ahoj." vyštartuje ku mne Adam. Nadvihne moju tvár k svojej a nežne ma pobozká. Stratím sa v chuti jeho pier. Volajú ma preč z môjho tela. Sú sladké a plné elánu. Náš prví bozk. Je to lepšie ako som čakala vzhladom na to že sa neviem bozkávať. No naše pery si asi boli súdené. Dokonale splynuli ani by som nevedela rozlíšiť ktoré sú čie. Do reality ma vtiahne len hlasné Tamarino odkašlanie. Odtrhneme sa od seba ale ostávame blízko, dýchame spoločný vzduch. Potichu sa zasmejem. Aj Adamove pery sa zvlnia do úsmevu. Keď sa pozriem na Tamar jej druhá podoba je ešte očividnejšia. Mám jej to povedať čo vidím ? Asi s tým ešte počkám. Kým budeme samé. ,,Zvládla si to." zašepká mi Adam do ucha. ,,Vďaka tebe" odpoviem mu. Zasmeje sa a pobozká ma na krk. Tamar sa zdvihne. ,,Vidíme sa zajtra." povie. Skôr ako stihne odísť schmatnem ju za ruku. ,,Ďakujem" poviem. Usmeje sa a kývne hlavou.  Ostáva ešte pár hodín do svitania, ktoré plánujem stráviť spánkom. Otočím sa a kývnem Adamovi aby si prišiel lahnúť ku mne. S radosťou ponuku prímé. Zaspím v jeho náručí.

...

Adam

Zobudím sa na strašný lomoz. Alex sa tiež strhne. Raňajky. ,,Ako si sa vyspala?" spýtam sa Alex. Môj hlas je ešte zastretý. Alex sa uškrnie. ,,Dobre" povie. Včera po našom bozku som v jej očiach videl takú túžbu že som sa skoro prestal ovládať. Nemôžem jej nič urobiť bez toho že by som si bol istý. Ak by som jej ublížil, neprežil by som to. Zdvihne sa na lakte a zadíva sa mi do očí. Dnes majú neskutočne krásny odtieň modrej. ,,Dnes sa to zopakuje." povie mi. Jej oči potemnejú. Dnes jeden z nás pôjde dnu. ,,Čo ak to budeš ty?" položí mi skôr rečnícku otázku. Netuším. Keď si spomeniem na výraz v jej tvári keď som vtrhol dovnútra mrazí ma v špiku kostí. Čo ak to neprežijem? ,,Adam prežiješ to." povie mi zrazu Alex. Vypleštím na ňu oči. ,,Prečo na mňa tak pozeráš?"
,,Ako si vedela že sa bojím o svoj život?"
,,Povedal si to."
,,Čo presne som povedal?"
,,Povedal si čo ak to neprežijem?"
,,Alex, ja som to nepovedal. Myslel som si to."
,,To nie je možné...."
Alex sa na mňa díva ako na zázrak. Neviem ako sa tvárim ja. No napadá mi len jedno riešenie. ,,Tamar!" povieme obaja naraz a vyrútime sa z izby. Našťastie mi Tamar povedala kde býva. Keď sa vrútime k nej ostane mierne zaskočena. ,,Potrebujem tvoju pomoc" povie Alex. ,,Tak si sadnite" ukáže na miesta vedla seba. ,,Čo sa teda deje?" spýta sa nás. ,,No ja naozaj neviem," začne Alex. ,,ráno som zistila že viem...no....eee...čítať myšlienky?" Tamar sa nadýchne. ,,Tak je to tu. Prvoradé je aby o tom nikto ďalší nevedel."
,,Čo sa to so mnou deje?" spýta sa Alex
,,Nie je to nič strašné" odpovie jej Tamar. ,,Pozri, niekto sa narodí s talentom vedieť kresliť. U teba je to velmi podobné. Len u teba je tvojím talentom tvoja mysel. Budeš ju vedieť všemožne využívať." Alex zbledne. Chytím ju za rameno a pritiahnem si ju k sebe. ,,Takže zo mňa bude čosi ako Charles Xavier?"
,,Dá sa to tak povedať"
,,No a ešte k tým pravidlám. Nemôže o mne nikto vedieť, tak?" Tamar prikývne a povie ,,za druhé nepoužívať svoj dar len tak. A za tretie, dobre si odhadnúť svoje hranice." Alex prikývne. Prikývnem aj ja. Potom nás Tamar vyprevadí. Keď ideme po chodbe na späť, Alex ma zastaví. ,,Adam" začne. Tón ktorím to hovorí sa mi nepáči. ,,Je dosť možné že ti občas prečítam myšlienky. Takže sa ti za to vopred ospravedlňujem."
,,Alex" spustím zase ja ,,moja krásna Alex, je mi jedno či si moje myšlienky čítať budeš alebo nie. Nemám čo skrývať, pred tebou určite nie. Ale ver že väčšina mojich myšlienok patrí tebe." Usmeje sa a obíme ma. Objatie jej opätujem a vtisnem jej bozk do vlasov. ,,Aha, tu ste." ozve sa spoza nás známy, nepríjemný hlas. ,,Adam, dnes ideš ty" Otočíme sa a pozrieme na Daniela. Ten sa zaškerí. Podíde k nám a strčí nás správnym smerom. ,,Už sa nemôžem dočkať." zašepkám Alex. ,,Adam, nájdem spôsob ako ti pomôcť." šepne mi. Tvári sa odhodlane. Dojdeme pred tmavú miestnosť. Nádych. ,,Ver mi" povie Alex. Výdych. Dvere sa zavrú.

Čavendo ludkovia. Nová prázdninová časť je tu. Už to začína trochu dávať zmysel. Ak máte čas napíšte mi spôsob ako by Alex mohla teoreticky mala pomôcť Adamovi. Mám vás rada.

Velké sorry za chyby.

Tayra222

Užite si prázdniny.