Už je to niekolko hodín alebo minút. Priznám sa že mi to príde ako dni. Sedím na posteli a chrbtom sa opieram o stenu. Tesne vedla mňa sedí Adam. Jeho ruka ma obíma okolo pliec. Môj studený pot mi omokril tričko. Adam to zistil. Tesne po tom mrazivom výkriku som sa nekonrolovatelne roztriasla. Akonáhle to zistil sadol si so mnou na postel a tak tu sedíme až doteraz. Čas som si prestala uvedomovať už dosť dávno. ,,Neviem prečo sa mi toto deje." poviem a sklúčene sa pozriem na Adama. ,,To je v pohode" povie a rukou mi pravidelne prechádza po chrbte. Hanbím sa že ma len jedna noc takto dostala. A v tom další mrazivý výkrik. Krv mi opäť stuhne a chrbát sa mi napne rovnalo ako všetky svaly môjho tela. Hlavu si opriem o stenu. Pomalý nádych a výdych. A zase. No super a teraz pred Adamom vyzerám ako ufňukaná chudina.
Adam
Alex sa chveje a snaží sa ovládnuť svoj strach. Záhadou ostáva prečo sa tak bojí. Určite to nevie ani ona. Aspoň tak to tvrdí. A ja jej verím. Je to prvý človek za päť rokov ktorému skutočne verím. No myslou sa mi preháňa milión vecí. Napríklad Ruthin denník. Ale teraz je podstatná Alex. Odhodím všetky ostatné myšlienky a zkoncentrujem sa na ňu. Oči má zatvorené a pomaly dýcha. Začujem zvláštny zvuk. Alex sa vzpriami a zadíva sa na dvere. Ozýva sa od nich zvláštny škrabavý zvuk. Chvílu mi to trvá no potom pochopím. To čo je vonku sa snaží dostať dnu. Alex sa na mňa nacapí a ja ju ešte pevnejšie zovriem. Ani jeden z nás nedýcha. Po chvíli to prestane. S úlavou sa nadýchnem. No Alex nepustím. Ani ona sa neodťahuje. V jej modrích očiach zazriem aj niečo iné ako strach no na teraz to neviem popísať. ,,Počuj,"povie mi po chvíli,,mal by si sa ísť vyspať."
,,Ani náhodou" oponujem jej rýchlo.
,,Neblázni, trvám na tom." povie s výrazom "donútim ťa ak odmietneš". ,,A čo ty?" spýtam sa.
,,Ja to zvládnem." povie a hrdinsky sa usmeje. ,,Ale ak budeš čokolvek potrebovať zobuď ma, jasné?!" poviem a uprene sa na ňu zadívam. Prikývne. Otočím sa a lahnem si do svojej postele. Skôr ako zaspím sa ešte raz pozriem na Alex. A potom sa mi oči zatvoria.Alex
Adam spí. Jeho hrudník sa nadvyhuje v rovnakom ritme. Vyzerá ovela mladší. Jeho tvár je pokojná. Potrasiem hlavou. Nie. Nemôžem. Utčite má frajerku ktorá naňho čaká. Na chodbe je ako tak klud. No niečo vo mne vie že to niečo z vonku tam ešte je. Je to skoro ako pocit no nie uplne. A v tom mi skrsne v hlave nápad. Vytiahnem Ruthin denník a otvorím ho na strane kde som skončila.
Drahý denníček
Dnes som spoznala jedno dievča. Volá sa Lucy. Hovorí že je tu už rok. Rok! Bez rodiny, priatelov. A kto vie ako dlho tu budem ja. Neviem. Lucy tvrdí že vie čo prechádza v noci chodbami. Ale zatial mi to odmieta povedať. Ževraj mi neverí. Ale to tu nikto nikomu. Kenaj mal dnes zlý deň. Najprv ho zmlátil jeden chalan a potom ešte čírou náhodou mal odrazu ruku prepichnutú vidličkou. Ja neverím že to bola náhoda. Ruku som mu ošetrila. Samozrejme ako dcéra lekárov som to vedela. Ale jazva mu tam ostane dlho...
Nestihnem ani dočítať vetu lebo zrazu mi v hlave vytriskne taká bolesť až sa mi zatmie pred očami. Zvalím sa v mukách na postel. Z úst sa mi vyderie neludský výkrik.Adam
Zo spánku ma vytrhne výkrik. Naplní celú miestnosť. Moje telo sa automaticky vzpruží. Ešte chvílu mi trvá kým sa zobudím. Alex leží na posteli a plače. Slzy. Jej slzy si vyrývajú cestičku v mojej hlave ktorá už nezmizne. Ostane tam navždy. Čupnem si k nej. ,,Alex" poviem jej ,,Alex čo ti je."
,,Neviem,ja...ja.." snaží sa mi odpovedať no jej vzlyky jej nedovolia. Potom sa zhlboka nadýchne. ,,Zrazu ma začala strašne bolieť hlava a..." ďalšie vzlyky. ,,Prepáč že som ťa zobudila." Nepomôžem si. Nežne sa na ňu usmejem. Moja Alex. Statočná ako vždy. Odtrhnem si kúsok košele a namočím ho do vody. Potom jej ho zlahka priložím na čelo. Akonáhle to urobím chytí mi ruku. Pozriem sa na ňu. ,,Prepáč," povie mi. ,,To je v pohode. Nemusíš sa mi ospravedlňovať." Pustí ma. A ja jej prechádzam handričkou po horúcom čele. Ja si ju nedám. Nie bez boja.Tak ďalšia časť. Trochu zvláštna ale nebojte sa príde vysvetlenie. Ale čo si myslíte prečo Alex tak bolela hlava a prečo sa bála. Napíšte mi.
Túto časť venujem všetkým čo to čítajú. Ďakujem za každý hlas a koment.
Tayra2222
VOCÊ ESTÁ LENDO
Život VS Hra
Ficção CientíficaMusia bojovať aby žili no keď prežijú stanú sa legendou... Iba viera v dobro ktoré sa skrýva v zle ich urobí volnými 28.2 #17 v Sci-Fi 8.3. #16 v Sci-Fi 1.4. #9 v Sci-Fi 10.8 #6 v Sci-Fi 14.9.2021 #1 v Sci-fi