4.časť - Návrh

17 2 0
                                    


...Otočím sa a doktorka začne niečo rozprávať: " Navrhnem Vám jeden nápad, ktorý určite pomôže Lenke. Je to vlastne spôsob ako napomôcť aspoň trošku liečbe, aby sa Lenka rýchlo uzdravila a nemusela chodiť ku doktorom." Mama sa v zapätý opýta pani Walelovej: "A čo to teda je ?" "Je to určitým spôsobom druh liečby, na ktorý nepotrebujete žiadne lieky. Lenku by sme totiž poslali na tri týždne do vysokohorského prostredia, Malé Lúčky, aby sa do jej tela vstrebali látky, ktoré sa nachádzajú len v tomto prostredí a napomáhajú organizmu a sú liečivé. Mnoho detí mi odtiaľ posielajú pohľadnice alebo rôzne fotky, či suveníry a ja si ich vystavím po kancelárií, aby mi spríjemňovali pracovnú dobu. Veľmi si to miesto obľúbili. Kľudne sa poobzerajte." prehlásila doktorka. Spolu s mamou sme sa poobzerali po miestnosti. Na každej fotke, na ktorej bolo dieťa, malo úsmev. "No asi to bude niečo vhodné pre mňa, keď sa deti usmievajú a pani doktorka mi to navrhla. Mala by som to prijať. Spoznám nových ľudí a tri týždne bez rodičov to je ako splnení sen každého tínedžera." v mysli som o tom ešte dlho premýšľala. "A nemusíte nič platiť. Všetko zaplatí vaša poisťovňa. Vy zaplatíte, len jedlo, ktoré bude dostávať Lenka... Tak čo ako ste sa rozhodli?" povedala doktorka. Mama sa pozrela na mňa a zahľadela sa do mojich očí, a určite videla ten chtíč ísť niekam a vyliečiť sa, ale ešte sa opýtala: "A kde sú vlastne tie Malé Lúčky ?" Pani doktorka sa pozrela do nejakých papierov a odpovedala: "Malé Lúčky je detská ozdravovňa, ktorá sa nachádza v Nízkych Tatrách. Je to celkom ďaleko asi okolo takých 300 kilometrov." Mama sa zamračila a zase sa pozrela do očí svojej dcéry, do mojich očí! Uvidela v nich túžbu vyskúšať niečo také. Po chvíli ticha mama odpovedala: "Tak teda prihláste tam Lenku." Ja som sa v kútiku duše potešila a od doktorky som odchádzala s pocitom šťastia, ktorý som doposiaľ až tak často nezažívala bolo to pre mňa niečo nové niečo nepoznané. Pani doktorka nám ešte pred odchodom z jej ambulancie povedala, že máme čakať na obálku, v ktorej bude list a termín kedy máme prísť do ozdravovne. Ako dni išli a týždne plynuli, čakala som na obálku a nevedela som sa dočkať. Zrazu...

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Jul 21, 2016 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Samota & ŽivotWhere stories live. Discover now