Chat s idiotom

Kapitola 5

Skateboy8: Vždy ma fascinovalo, ako si bola príliš dobrá pre ľudí okolo seba. Aj keď si bola s partiou vonku zdravila si sa starým ľuďom, usmievala sa na deti, čo si ťa zvedavo obzerali a vždy si vedela, kedy niekto od teba potrebuje pomoc.

11tvrdohlavá11: Takto by si mal hovoriť o nej...

Skateboy8: Vždy si vycítila, keď niekto potreboval od teba pomoc. Si ten najempatickejší človek akého poznám. Pamätám si, ako si sa raz rozkričala na nejakého dvadsať ročného bastarda, ktorý sa neprimerane správal k svojej priateľke. Btw ako sa má Liz, ktorú si vtedy "zachránila"? Dlho som ju nevidel. Alebo ako si tomu deprimovanému pochudnutému chlapcovi vytrhla cigaretu z ruky a "donútila" ho rozprávať sa s tebou približne 3 hodiny. S ním som sa stretol pred dvoma týždňami. Len tak v obchode. Odvtedy si nezapálil ani jednu. Najviac ma ale ohromilo, ako si sa začala úplne prirodzene baviť s tým najpodráždenejším starým pánom, keď sme sa v domove dôchodcov dobrovoľne rozprávali so starými ľuďmi. Naučila si ho znova milovať detektívnu literatúru. WOW. Vždy som z teba strácal slová. Či to bolo tým, že si futbal, ale aj iné športy, hrala ako nadopovaná (a samozrejme dobre), alebo aká vtipná si bola neustále. Neprešiel deň v tvojej prítomnosti bez toho aby sa všetci nesmiali. Na spomienky s tebou sa nedá zabudnúť. Aj keď to boli už dva roky. Chýbaš mi. Veľmi.

Skateboy8: Prosím, rozprávaj sa so mnou

11tvdrohlavá11: Ja sa s tebou nemám o čom rozprávať.