Chat s idiotom

Kapitola 14

Bola jeseň. Moje obľúbené ročné obdobie. Všetko bolo tak krásne zafarbené a ja som sa konečne rozhodla dať pauzu od svojich kamarátov. Niekedy (ako napríklad teraz) mi naozaj liezli na nervy. S všetkým. Tak som sa vybrala so psom do parku, že si užijem aspoň chvíľu pokoja,ktorého nemám nikdy dosť. To je ten problém, keď ste príliš kamarátsky a doma máte mladšieho súrodenca. Môj malý hyperaktívny jack-russel (názov plemena) behal v opadanom lístí a ja s ním. Áno, pri nás to úplne platilo. Aký pán, taký pes. Som naozaj hyperaktívna aj keď si to najčastejšie ventilujem cez futbal s chalanmi, dnes som nemala náladu vidieť niekoho z nich. Ani kamarátky. A moje vzťahy s rodinou (rodičmi a súrodencom) sa nedajú považovať ani za priemerné. Povinnosti si plním, ale komunikujem iba z donútenia.

Keď zrazu stál predo mnou.

Adam.

Ten kokot.

Otočila som sa, zavolala psa a kráčala preč. Ignorujúc všetko z jeho strany. Keď šiel za mnou rozbehla som sa. Poriadne. Nanešťastie vedel vždy lepšie behať ako ja. Mal väčšiu výdrž.

„Mia..."

začal, keď ma zastavil.

„Nie."

prerušila som ho a snažila som sa skonsolidovať si psa a myšlienky naraz.

„Mia, prosím..."

„Prečo si sa ani len neozval?"

začal sa pozerať do zeme hneď ako som vyslovila otázku.

„Vypisuješ mi neviem-ako-dlho, že ako ti to je ľúto, že ťa ignorujem, aká som zlá a tak, ale keď ťa pozvem na stretnutie s tvojim bratom, ktorý sa vrátil a ktorý chce napraviť tie 2 roky, čo bol preč, tak mi ani len neodpíšeš?!"

„Nikdy som nesúhlasil s tým, že prídem."

Jediné, čo som v tejto chvíli cítila bol odpor. A z jeho pohľadu som vytušila, že sa mi odzrkadľoval aj na tvári. Iba som pokrútila hlavou a s nechuťou a ľútosťou v očiach sa otočila na päte. Začala som si k sebe volať psa, ktorý sa doteraz niekde naháňal s palicou, ktorú našiel.

„ Milujem ťa."

Povedal to potichu.Šeptom. Ale dosť nahlas na to aby som to počula.

Môj prvý reflex bol streliť mu. Poriadnu. Takú, že by mal ešte poriadne dlho červený fľak na tvári. No potom mi to všetko začalo dávať zmysel a ja som sa mu prvý krát pozrela poriadne do očí.